sko.
Riaditeľka Slovenskej agentúry pre cestovný ruch Ivana Magátová považuje úroveň služieb na Slovensku za porovnateľnú s okolitými krajinami, ale chýba väčšia ponuka možností, ako využiť čas.
„Ísť sa pozrieť na nejaký hrad nestačí. Každý chce nejakú zaujímavosť, niečo navyše.“ Na Západe dokážu turistické informačné kancelárie zabezpečiť turistom program na celý deň, u nás to zatiaľ bežné nie je. Podľa Magátovej sa turistom nepáčia ani názvy jedál, z ktorých nedokážu vyčítať, o aké jedlo vlastne ide.
„Keď sa porovnáme so Západom, je čo dobiehať,“ vraví konateľ cestovnej kancelárie Limba Martin Burnovský. Tvrdí, že na Slovensku sú veľké rozdiely medzi jednotlivými regiónmi i zariadeniami. „Na Slovensku sa bežne človek stretne s takým štandardom ako v Rakúsku, ale zároveň aj s úplným zúfalstvom.“
Turistom sa na Slovensku najviac páčia hory. Podľa Burnovského v tomto nemáme medzi okolitými krajinami konkurenciu. Bežne sa dá ubytovať uprostred prírody v chate pre štyroch až šiestich ľudí s plným vybavením . To sa dá síce aj v Rakúsku, ale v penzióne pre štyridsiatich.
Veľa turistov sa stretne s nepríjemnosťami hneď na hraniciach, hovorí riaditeľ CK Pressburg Robert Kohlmann. Úradníci často vyžadujú rôzne povolenia alebo nechajú autobus dlhší čas odstavený, len aby ponúkli úplatok. „To, čo si my rozprávame o bulharských, tureckých a rumunských colníkoch, to isté si v Nemecku rozprávajú o našich.“
Ďalším veľkým problémom je bezpečnosť a kradnutie áut, v čom je už Slovensko povestné.
Návštevníkov odrádza aj úroveň hygieny. „Aj na moderných odpočívadlách je asi 50 percent toaliet špinavých a škaredých,“ vraví Kohlmann.
