Štrajk - nápis na avignonskom námestí. FOTO – REUTERS
mi, ktorí už týždne štrajkujú, a rozhodli sa predčasne tieto podujatia skončiť.
Ako prvý zložil zbrane Stéphane Lissner, riaditeľ operného festivalu v Aix-en-Provence: „Rozhodol som sa 55. ročník ukončiť,“ povedal pre AFP už v stredu ráno. „Konštatujem, že festival už nemôže normálne prebehnúť,“ vyhlásil Faivre d‘Arcier z Avignonu. Sezónne zamestnaní herci, kulisári a technici štrajkujú za zrušenie reformy poistenia proti nezamestnanosti. Podľa nej majú sezónni zamestnanci dostávať podporu už len sedem mesiacov, a nie osem.
Proti reforme vytiahli už pred niekoľkými týždňami do boja predovšetkým komunisticky orientované odbory CGT mítingmi a štrajkami, ktoré so sebou prinášajú tucty zrušených menších letných kultúrnych festivalov. Vláda vyhlásila rokovania po drobných ústupkoch za ukončené.
Renomovaný trojtýždenný divadelný festival v Avignone sa mal začať začiatkom týždňa. „Vždy som hovoril, že festival sa môže konať len pod dvoma podmienkami: že neurazíme publikum, že predstavenia sa budú konať za podmienok, ktoré umelcom vyhovujú, a že nebude ohrozená bezpečnosť,“ hovorí jeho riaditeľ. Je to po prvýkrát od založenia festivalu roku 1947, čo sa festival nebude konať.
Riaditeľ festivalu v Aix en Provence Stéphane Lissner sa rozhodol skončiť festival, keď v utorok večer asi stovka štrajkujúcich počas Verdiho La Traviaty hádzala pred divadlom delobuchy a po predstavení nadávala publiku, ktoré muselo odísť pod policajnou ochranou. Hoci väčšina umelcov sa vyslovila za to, aby festival, ktorý sa pre štrajky začal o tri dni neskôr, pokračoval, Lissner sa rozhodol inak: „Z úcty k publiku a umelcom.“
To však spochybňuje aj budúcnosť oboch týchto festivalov: „Mohol by to byť ich koniec,“ vyhlásil rezignovane Lissner, ktorý vedie operný festival v Aix en Provence od roku 1996. Vinu pripisuje politikom, ktorí roky zatvárali oči pred problémami zneužívania podpory v nezamestnanosti niektorých špecializovaných profesií. Aj riaditeľ operného festivalu v Aix-en-Provence vyčíta vláde, že podcenila vážnosť situácie, no myslí si, že možné následky reformy zas odbory vykreslili prehnane hrozivo.
Zrušenie dvoch veľkých francúzskych festivalov je porážkou všetkých zúčastnených, ktorí neboli schopní sa dohodnúť: štrajkujúci, vláda a zväz zamestnávateľov. „Svojim nasledovníkom zanechávam Rolls Royce. Ale nie je v ňom benzín. Ako sa rozbehne?“ pýta sa Faivre d‘Arcier, ktorému onedlho vyprší riaditeľská zmluva. (puk)
