sčítanie ľudu, prvé od roku 1988. Po mesiacoch vyhodnocovania výsledkov sa teraz Poliaci môžu pozrieť na seba a svoju vlasť zo širšej perspektívy.
Možno si už ani nespomenú, že sa vykrúcali, aby nemuseli odpovedať, ako sa živia, alebo smiali na zdanlivo hlúpej otázke: „Aká je vaša národnosť?“ Práve informácie o tom, ako sa Poliaci živia a ako sa delia podľa národnosti, priniesli najzaujímavejšie výsledky sčítania ľudu. Aj keď prvý problém sa týka všetkých Poliakov, a druhý len zlomku.
Najväčšia časť ľudí národnostných menšín sa nehlási k Nemcom, Bielorusom či Ukrajincom, typické tri najväčšie menšiny v Poľsku. Až 173-tisíc ľudí sa prihlásilo k sliezskej národnosti. Tento fakt šokoval etnografov, potešil vodcov takzvanej Asociácie ľudí sliezskej národnosti a rozdelil samotných Slezanov.
„Je to protest proti nezáujmu vlády o sliezske problémy, nezamestnanosť a zatváranie uhoľných baní,“ povedala etnografka Dorota Simonidesová pre denník Gazeta Wyborcza.
Vodcovia sliezskej asociácie na túto chvíľu čakali celé roky. Vyzbrojení rukolapným dôkazom predložili v Štrasburgu žiadosť o legitímne uznanie svojej Asociácie – a tým aj sliezskej národnosti.
Či už ide o samostatný národ, alebo nie, Slezania čelia podobným problémom ako zvyšok ich krajanov. Celoštátne sčítanie ľudu odhalilo ešte väčšiu nezamestnanosť než oficiálne vládne čísla: až 21 percent Poliakov je bez práce. Podľa vládnych údajov je to menej než 19 percent. V porovnaní s rokom 1988 sa menej ľudí živí vlastnou prácou (32,3 percenta v roku 2002 a 45,4 percenta v roku 1988) a viac je finančne závislých od druhých (38 oproti 36,6 percenta). Vo vidieckych oblastiach bola roku 1988 zamestnanosť dvakrát vyššia než v minulom roku.
Najohromujúcejší je fakt, že v roku 1988 žilo v socialistickom Poľsku asi 18 percent ľudí z penzií a dôchodkových dávok, zatiaľ čo v roku 2002 táto cifra narástla na 28 percent.
Ťažkosti so živobytím by naznačovali, že Poliaci sa naučili pružnejšie si hľadať živobytie. Skoro 60 percent Poliakov však žije tam, kde sa narodili, a nikdy neopustili svoje bydlisko na dlhšie ako rok.
Kazatelia morálky tiež upozorňujú na viac rozvodov a viac nemanželských detí. Od roku 1999 navyše celkovo klesá počet Poliakov, lebo čoraz menej ľudí sa rozhodne založiť rodinu. Takéto trendy sú v západnej Európe badateľné už dlhšie a aj budúcim poľským vládam nepochybne privodia bezsenné noci v úvahách o rastúcich nákladoch na dôchodky.
Autor: WOJCIECH KOSC, Katowice pre SME
