
Státisíce Chorvátov cez víkend protestovali proti možnému vydaniu generála Mirka Noraca haagskemu tribunálu. Len 33-ročný generál je podozrivý z vraždenia srbských civilistov pri vojenských operáciách proti separatistom a „čistení“ sporných pohraničných oblastí. Na demonštráciách zazneli reminiscencie na ustašovský režim, ktorý kolaboroval s fašistami. FOTO - REUTERS
Chorváti si dokážu vážiť svojich hrdinov. Kvôli Mirkovi Noracovi prišlo v nedeľu do Splitu vyše stotisíc demonštrantov. Niektorých priviezli autobusy zo Záhrebu, niektorých z bosnianskej Hercegoviny, kde je národné cítenie zvlášť silne vyvinuté. Masívne protesty na obranu generála vo výslužbe, ktorého chce chorvátska prokuratúra vyšetrovať pre vojnové zločiny, sa pritom okamžite obrátili proti súčasnej vláde. Koalícia, ktorá pred rokom drvivo porazila vo voľbách Chorvátske demokratické spoločenstvo (HDZ) nebohého prezidenta Franja Tudjmana, dnes rieši temné dedičstvo, ktoré po sebe prezident-osloboditeľ zanechal. Deväťdesiate roky a okolnosti vzniku nezávislého Chorvátska majú aspekty, ktoré pôsobia ako politická časovaná bomba.
Ako hodnotiť operácie Blesk a Búrka, pri ktorých chorvátska armáda rýchlo a účinne očistila oblasti priľahlé k vnútrozemskej hranici od srbských ozbrojencov aj 100-tisíc obyčajných Srbov a zlikvidovala tzv. Republiku srbska Krajina? Koaličná vláda, ktorá stavila na spoluprácu so Západom a haagskym tribunálom pre vojnové zločiny, tieto operácie nespochybňuje. Chápe však nevyhnutnosť vyrovnať sa s individuálnymi zločinmi. Zvládla k vzájomnej spokojnosti januárovú ostro sledovanú návštevu Carly del Ponteovej, hlavnej žalobkyne tribunálu. Haag napokon nežiadal nijakú hlavu a generála Petra Stipetiča, pre ktorého vydanie hrozil rozpad vládnej koalície, si napokon pozval len ako dobrovoľného svedka.
Dnes sa však ukazuje cena, ktorú Záhreb zaplatil - rozhodnutie rázne sa vyrovnať so zločincami doma stavia vládu opäť pred ťažkú skúšku. Nahnevané davy v nedeľu blokovali cestu zo Splitu do Záhrebu. Masovo sa podpisovala petícia za predčasné parlamentné voľby. Za týmito akciami je opozičné HDZ, ktoré pocítilo politickú šancu. „Vláda má dve možnosti - odstúpiť a vypísať nové voľby, alebo zorganizovať vlastnú protidemonštráciu, a v tom prípade pôjdeme všetci do Záhrebu,“ volal pred nadšeným davom šéf HDZ Ivo Sanader. „Je tu tiež tretia možnosť - zrušiť demokraciu - ale to by som neradil.“ Vyhlásenie vyzvalo všetky národne cítiace koaličné strany, aby opustili vládu, a označilo prezidenta Stipeho Mesiča, najväčšieho stúpenca spolupráce s Haagom, za vlastizradcu. Generál v. v. na úteku Mirko Norac sa spomínal len vo dvoch z jej jedenástich bodov.
Lídri koaličných strán v nedeľu rokovali a novinárom oznámili, že spoločne odmietajú manipuláciu s vojnovými veteránmi v mene politických cieľov. „Naplnenie požiadaviek deklarácie by doviedlo krajinu do chaosu a nepredvídateľných následkov,“ povedal líder vplyvných sociálnych liberálov Dražen Budiša. Premiér Ivica Račan predtým v parlamente obvinil opozíciu z pokusu o prevrat.
V kauze generála Noraca sa úrady snažia postupovať čo najkorektnejšie. Generála zatiaľ nikto oficiálne neobvinil, je len podozrivý z protizákonných aktivít a vyzvaný, aby vypovedal pred súdom. Lenže „kúzlo“, ktoré sa podarilo v prípade generála Stipetiča, človeka považovaného za bezúhonného a aj za vlády HDZ apolitického profesionála, sa v prípade Noraca nepodarilo.
Jeho útek a obrovské protesty svedčia o dvoch veciach - o jeho vine a o politických priateľoch, ktorým prišla veľmi vhod postava mladého vojnového hrdinu-mučeníka.
BAŠA JAVŮRKOVÁ