BRUSEL, BRATISLAVA - Po Maďarsku a Poľsku zmenila taktiku vo vstupných rokovaniach s Európskou úniou (EÚ) aj Česká republika. Český premiér Miloš Zeman v nedeľu v Bruseli povedal, že vláda sťahuje niektoré žiadosti o prechodné obdobia, ktoré jej mali uľahčiť situáciu po vstupe do únie. Podľa slovenského vyjednávača s EÚ Jána Figeľa Slovensko tak ďaleko ešte nie je.
„Musíme myslieť aj na vzdialenejšiu budúcnosť, nielen na okamžitý negociačný úspech,“ povedal Zeman a naznačil tak, že Praha rozmýšľa takticky. Kapitoly, pri ktorých nie je stopercentne presvedčená, že ich nutne treba odkladať, preto uvoľnila. V ich prípade nebude žiadať o prechodné obdobia. Cieľ Prahy je jasný. Tak ako Poliaci a Maďari, aj ona chce čo najviac zjednodušiť finále rokovaní s EÚ.
Kandidáti pod tlakom
Podľa pozorovateľov v Bruseli kandidátske krajiny musia čeliť stále silnejšiemu tlaku. Okrem EÚ ho stupňujú aj samotní kandidáti. S blížiacim sa rozhodnutím sa predháňajú, kto sa ukáže v lepšom svetle. „Ak kandidátska krajina vyhlási, že bezo zvyšku prijíma legislatívu EÚ, a ak dokáže, že je schopná uplatniť ju, môže postupovať veľmi rýchlo,“ opakuje podľa českého denníka MF Dnes generálny riaditeľ Európskej komisie pre rozšírenie únie Eneko Landaburu.
Česká republika ustúpila vôbec prvý raz. Už nežiada o dočasné používanie nižšej sadzby dane z pridanej hodnoty na telekomunikačné služby. Nežiada ani menšie spotrebné dane na pohonné hmoty. V kapitole energetika napríklad netrvá na žiadosti o odklad liberalizácie trhu s elektrinou do roku 2005. Ustúpila aj v niektorých bodoch, ktoré sa týkajú otázok ochrany životného prostredia.
Podobné ústupky urobili aj v Budapešti a vo Varšave. Ich príklad už chcú nasledovať aj Slovinci.
SR si len určí priority
Slovensko o ústupkoch únii iba uvažuje. „Zatiaľ sme tak neurobili, ale skôr z časového hľadiska, pretože sme ešte v rokovaniach nedospeli vo všetkých kapitolách do tej fázy, v ktorej sú Česko, Maďarsko a Poľsko,“ povedal Figeľ. Bratislava žiada najviac výnimiek z pravidiel EÚ v kapitolách poľnohospodárstva a životného prostredia, ktoré sú finančne najnáročnejšie na splnenie noriem únie.
Figeľ nevylučuje, že „aj Slovensko prikročí k niektorým podobným krokom“. Malo by sa tak stať v najbližších mesiacoch. „Tento rok bude zásadný pre zatriedenie požiadaviek.“ Figeľ naznačil, že Bratislava ešte len musí určiť priority svojich požiadaviek.
Landaburu však včera českému vyjednávačovi Pavlovi Teličkovi povedal, že členské štáty únie pravdepodobne už tento rok stanovia termín prvého rozšírenia. Pokiaľ my ešte len budeme definovať naše priority, Brusel už možno vymenuje prvé krajiny, ktoré by mohli vstúpiť. Riaditeľ komisie pre rozšírenie únie povedal, že hlavným kritériom nebude iba počet uzatvorených kapitol, ale najmä závery jesennej hodnotiacej správy EK. Nezabudol však dodať, že svoju rolu zohrá aj pružnosť kandidátov pri žiadostiach o prechodné obdobia.
(kos, čtk, tasr)
