BRATISLAVA, ŽENEVA – Rozdiel medzi Západom a Východom sa po roku 1989 nezmenšuje, ale rastie. Je dokonca najväčší v moderných dejinách Európy. Taký je záver správy Hospodárskej komisie OSN pre Európu.

Aj najúspešnejšie Maďarsko si počká najmenej desať rokov, kým sa dostane na úroveň členských štátov Európskej únie, hoci rast jeho HDP za uplynulý rok bol až päť percent.

Na Slovensku si za priemernú mzdu kúpime len polovicu z toho, čo priemerný Európan. Aj najväčší optimisti, ktorí veria, že východné ekonomiky napokon dobehnú Západ, však hovoria o desaťročiach. Tempo si ale určujeme sami – predovšetkým ochotou reformovať, tvrdia ekonomickí analytici.

Hlavnou príčinou zaostávania za „oponou chudoby“ je v niektorých prípadoch okrem pomalého tempa reforiem aj málo iniciatívy v informačných technológiách, ktoré sa stali ekonomickým ťahúňom v USA a neskôr aj v štátoch EÚ.

Priepastné rozdiely medzi životnou úrovňou na Západe a Východe sú jednou z príčin, prečo klesá počet obyvateľov únie naklonených rozširovaniu. Obyvatelia únie sa obávajú migrácie pracovných síl z chudobného Východu. Najviac odporcov rozšírenia je v Rakúsku – 55 percent, nasleduje Nemecko (43), Veľká Británia (36), ale ich počet rastie aj v Škandinávii či Beneluxe.

Hlavný vyjednávač SR pri EÚ Jan Figeľ tvrdí, že integrácia Slovenska do únie je jednou z podmienok, ako dosiahnuť vyšší ekonomický rast.

V tom, že východná Európa zaostáva za západnou, nevidí hlbší problém, lebo samotná únia zaostáva za USA. Rast HDP pod tri percentá však podľa neho predstavuje iba udržiavanie či prehĺbenie zaostávania za europätnástkou.

(taa, jj)