Jeho mikrofón bolo opäť treba vypnúť.
Asi desaťminutová tiráda bola vďačným sústom pre novinárov, zato predsedajúci sudca Richard May vyzeral veľmi nahnevane.
Spočiatku sa „Slobo“ tváril znudene. Oblečený v tmavomodrom obleku s kravatou v srbských národných farbách sledoval diskusiu obžaloby o príprave procesu. Keď žalobkyňa Carla Del Ponteová sudcom oznámila, že si odmietol prečítať obvinenia súvisiace s vojnovými zločinmi v Kosove v roku 1999, pozdvihol obočie. Keď Del Ponteová oznámila, že tieto obvinenia prečíta, ľavým lícom Miloševiča prešiel rýchly kŕč nevôle.
Potom prišla jeho chvíľa, len druhá od 3. júla, keď prebehlo prvé sedenie. Nezaváhal. Súd hneď obvinil, že mu vtedy nasilu zapchal ústa. „Najprv by som chcel vedieť, či môžem rozprávať, alebo mi vypnete mikrofón ako prvýkrát?“ spýtal sa Miloševič dobrou angličtinou so silným slovanským prízvukom. „Musíme predsa komunikovať ako civilizovaní ľudia,“ povedal a pustil sa do systematickej kritiky ICTY a pomerov, v ktorých je väznený.
„Verím, že nikto sa nemusí obávať pravdy. Na jednej strane je celá tá mašinéria, ktorú reprezentujete, všetky tie tajné služby, vojenská mašinéria, médiá a všetko ostatné. A na mojej strane je len pravda,“ povedal Miloševič.
Trpezlivosť sudcu Maya bola na konci, keď bývalý juhoslovanský vodca prišiel s tvrdením, že tribunál je len nástrojom NATO, ktoré bombardovalo Belehrad. „Pán Miloševič, nebudeme počúvať vaše politické argumenty,“ povedal May, ktorý už dvakrát predtým váhal, či nezastaví tento monológ. Poslednú Miloševičovu vetu vypnutý mikrofón v polovičke odťal do stratena. Vzápätí prišiel koniec pojednávania. Opona padla, druhé predstavenie sa skončilo. Podobne ako to prvé.
(mch, reuters)
