ILUSTRAČNÉ FOTO - TASR
Progresívne zdaňovanie, aké bude na Slovensku platiť ešte do konca roka, vymysleli socialistickí ekonómovia sto rokov predtým, teda v časoch hlbokého kapitalizmu. Úvahy o tom, že percento dane by malo rásť spolu s príjmami daňovníka, spomenuli prvý raz ekonómovia Marx a Engels v Komunistickom manifeste. Cieľom progresívnych daní bolo stlmiť sociálne rozdiely.
Ako prví uviedli myšlienku nerovnej dane do praxe Američania. Už v roku 1893 predstavilo Ohio prvý systém progresívneho zdaňovania na svete. Postupne sa distribúcia príjmov stala predmetom vášnivých diskusií a hlasy presadzujúce nerovnomerné prerozdeľovanie bohatstva bolo počuť aj vo Washingtone. Novinové články „Majitelia Spojených štátov“ či „Sústreďovanie bohatstva“ lákali pozornosť stále väčších más.
Ľuďom sa nepáčilo, že aj tí najbohatší Američania, ako napríklad J. D. Rockefeller, Andrew Carnegie a J. P. Morgan platili rovnaké percento daní ako bežní robotníci. Hoci aj percentuálna sadzba dane prerozdeľovala bohatstvo nerovnomerne (bohatší platia v peňažnom vyjadrení viac ako chudobnejší), zavedenie progresivity tento rozdiel znásobilo.
Názory verejnosti na nerovné dane sú dnes vo svete rôzne. Nedávne referendá o zavedení progresívnych daní v štátoch, ktoré ich dosiaľ nemajú, a referendá o zvýšení progresívnosti daňovej sústavy v iných štátoch neboli zatiaľ nikde na svete platné. S rovnakým výsledkom sa skončili aj referendá o zrušení progresívnosti. Verejnosť je teda prinajmenšom tolerantná k nerovnému zdaňovaniu.
Vo všeobecnosti platí, že zástancami súčasného systému progresívnych daní sú najmä socialisti. Naopak, pravica presadzuje nižšiu mieru zdanenia s odôvodnením, že vysoké dane, zvlášť dane s progresívnou sadzbou, odčerpávajú z firiem značnú časť peňazí na investície. Pravicoví politici považujú za spravodlivé, aby štát vytváral rovnaké a vopred jasne formulované podmienky pre všetkých. (tv)
