e o podozrivej africkej stope spojenej s Husajnom. Uznáva, že prezident ich preto nemal spomínať vo svojej januárovej správe o stave únie.
Bush v každoročnom prejave pred Kongresom predložil dovtedy najkompletnejší zoznam argumentov pre okamžitý zásah proti režimu Saddáma Husajna. Okrem iných indícií hovoril aj o snahe Bagdadu nakúpiť v Nigérii urán. Podľa prezidenta to bol jasný dôkaz, že Saddám sa pokúša obnoviť vojenský jadrový program. Africká stopa bola jedným z dôkazov, že iracká hrozba je veľmi aktuálna.
Bush sa odvolával na informácie britskej vlády. V skutočnosti ich však aj Briti prevzali od amerických tajných služieb. Zdá sa tak, že si navzájom nahrávali v snahe dodať ich dôkazom na vážnosti.
Pre britského premiéra Tonyho Blaira sa predvojnové vysvetľovanie nutnosti zásahu v Iraku stalo hlavným politickým problémom. Len v pondelok rozhodla parlamentná komisia, že vedome nezavádzal, naznačila však, že v správach, ktoré Blair verejnosti predkladal, nebolo všetko v poriadku.
Včera Blair svoje informácie od tajných služieb vehementne bránil. Napriek tomu sa Washington rozhodol priznať chybu. Biely dom asi správne odhadol, že časom by sa stopy o pochybných dôkazoch museli dostať aj do Bieleho domu.
Americkú časť hľadania predvojnových omylov spustil v nedeľu v denníku The New York Times bývalý americký diplomat Jospeh Wilson. Ten viedol vyšetrovanie pre americkú tajnú službu CIA v Afrike. Mal zistiť, čo tam robil Saddám Husajn. Teraz napísal článok, v ktorom Biely dom obvinil, že informácie skreslil. Cieľ bol podľa neho jednoznačný: zdramatizovať irackú hrozbu.
Kým Londýn tvrdo bráni tajné služby a tvrdí, že nič neprikrášľoval, Washington sa prekvapivo rozhodol priznať aspoň čiastočný omyl.
Africká stopa dobehla Busha v Afrike. V čase, keď nemenovaný predstaviteľ Bieleho domu denníku The Washington Post hovoril, že „s ohľadom na to, čo vieme teraz, sa zmienka o pokuse Iraku získať urán v Afrike nemala objaviť v prejave o stave únie“, Bush nasadal do lietadla a smeroval do Senegalu.
MATÚŠ KOSTOLNÝ
