Vedeli, že operácia, ktorú sa chystali podstúpiť, sa s 50-percentnou pravdepodobnosťou skončí smrťou jednej z nich či oboch. Tridsaťčlennému tímu lekárov sa síce podarilo ich zrastené hlavy oddeliť, sestry však neprežili pooperačné komplikácie.
Lekárom sa podarilo nahradiť časť spoločnej mozgovej tepny štepom z Ladaninho stehna, ale oddeľovanie mozgového tkaniva, ktoré bolo zrastené pevnejšie, ako predpokladali, sa im vymklo z rúk. Najprv umrela Ladan, o 90 minút aj jej sestra Lála.
Ladan a Lála mali presný plán, čo podniknú, ak sa im podarí operáciu prežiť. Temperamentnejšia Ladan si plánovala založiť v rodnom meste právnickú prax, Lála sa chystala v Teheráne venovať žurnalistickej práci. Mesiace pred operáciou zlepšovali svoju telesnú kondíciu, študovali, modlili sa k Bohu.
Správa o stroskotaní prvého pokusu oddeliť dospelé siamské dvojčatá spojené v oblasti hlavy vyvolala prejavy tichého aj hysterického zármutku fanúšikov a priateľov, ktorí čakali na výsledok operácie na chodbách nemocnice.
Otec húževnatých sestier, Dadollah Bijani, chudobný roľník z južného Iránu, sa o smrti svojich detí dozvedel až z médií. S dcérami nežije – prvé roky života prežili v nemocniciach, odkiaľ sa rodičom počas zmätku islamskej revolúcie v roku 1979 stratili. Otec ich vystopoval až do mesta Karaj neďaleko Teheránu, kde si ich medzitým adoptoval cudzí manželský pár.
