do Slovinska. Mala som vo výbere šťastie - s rankingom 245. vo svete by som sa do kvalifikácie aj tak nedostala. A z Ľubľany som si za víťazstvo pripísala 26 bodov, ktoré by ma mali posunúť asi na 220. miesto. To je viac, než som si na začiatku roka predsavzala,“ spokojne skonštatovala tichá, skromná dievčina, ktorá si pochvaľuje podmienky i partiu v Národnom tenisovom centre (NTC) v Bratislave.

Kurhajcová je vekom ešte juniorka, v roku môže odohrať len limitovaných 13 turnajov. „Maribor bol jedenásty v poradí. Vo finále som zviedla veľmi ťažký duel s 21-ročnou Poľkou Straczynovou a za stavu 3:5, 2:5 som s Božou pomocou odvrátila tri mečbaly. Potom sa súperka psychicky zložila a tretí set bol hračka,“ uviedla Ľuba. Gymnazistka dovŕši 18 rokov v októbri, potom už môže hrať neobmedzený počet turnajov.

„Akýmsi zlomom v mojej kariére bolo májové víťazstvo na juniorke Roland Garros nad najvyššie nasadenou Maďarkou Kaprosovou 6:3, 6:0. Odvtedy si viac verím, triumf v Maribore mi dodal ďalšie sebavedomie i chuť do tréningu,“ poznamenala 17-ročná Kurhajcová. Od malička ju trénuje otec Ľubomír (bývalý kapitán fedcupovej reprezentácie Slovenska), v NTC ju má spolu s Dlhopolcovou, Hrozenskou, Fislovou na starosti Peter Vajda, o kondičku sa stará Ladislav Olasz.

Na turnaji v Maribore s dotáciou 25 000 USD dostala Ľuba odmenu vyše dvetisíc dolárov, čo je v prepočte asi 100 000 korún. „Už na začiatku roka som si povedala, že peniaze z môjho prvého turnajového titulu venujem pre choré deti. Z času na čas zájdem medzi postihnutých do ústavu na Mokrohájskej ulici, tričko či tenisové loptičky im vždy urobia veľkú radosť. Pri deťoch na vozíčkoch si uvedomujem, aké je dôležité, že som zdravá a môžem sa venovať tenisu. Môj manažér Peter Kurhajec už oslovil firmu v Skalici, kde by chcel zakúpiť prístroj do nemocnice,“ povedala mladá tenistka s veľkým srdcom. Na svetových turnajoch ešte nezarobila milióny, odmena z Mariboru predstavovala jej najvyššiu výhru.

Kurhajcovej čin pôsobí ako jemné pohladenie. Nie je to tak dávno, čo vyše 2000 dolárov v Pohári federácie narobilo zlo i hanbu Slovensku pred celým svetom.