BERLÍN - Plukovník Oleg Alkajev si so smrťou roky tykal. Ako šéf bieloruského väzenia, ktoré vykonávalo najvyšší trest, už videl 130 väzňov popravených jednou, niekedy dvoma guľkami do hlavy. Desať rokov Alkajev verne slúžil štátu. Bol šéfom centrálnej väznice v autoritatívnom postsovietskom Bielorusku.
Teraz 145-kilogramový šéf väznice, ktorý je v provizórnom exile v Berlíne, obvinil bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka zo schvaľovania a potom zo skrývania vrážd predstaviteľov opozície. „Nikdy predtým som nevidel, aby sa vláda zúčastnila na vraždách nevinných ľudí,“ povedal Alkajev. Trestal som len vinníkov a ja poznám, aký je rozdiel medzi vinným a nevinným.
Alkajev opustil Bielorusko potom, čo mu nariadili, aby poskytol svoju popravnú zbraň v niekoľkých situáciách na nezákonné zabitie. Podľa Alkajeva vláda ukončila vyšetrovanie, hoci nenašla nijaké porušenie zákona. „Po prvý raz som si myslel, že Lukašenko o všetkom nevie. Potom, čo ukončil vyšetrovanie, som zistil, že prípad kryje a nadobudol som presvedčenie, že všetko vedel,“ povedal Alkajev.
Bielorusko označilo Alkajevovo vyhlásenie za lož.
Niekoľko rokov zodpovedal Alkajev za najnebezpečnejšiu zbraň v krajine. Vojenská pištoľ 6PB-9 má tlmič. Práve na jeho rozkaz jemu podriadený veliteľ neočakávane zdvíhal k hlave odsúdeného väzňa zbraň a vykonával rozsudok smrti.
Alkajev spomína, že v roku 1999 ho požiadali predstavitelia bieloruského ministerstva vnútra, aby im dvakrát požičal zbraň na tréningové účely. „Čudoval som sa, ale plnil som rozkazy,“ vysvetľuje Alkajev.
Až neskôr pochopil súvislosti, keď zistil, že niekoľkí predstavitelia opozície vrátane bývalého ministra vnútra a bývalého predsedu volebnej komisie zmizli práve v dňoch, keď požičal zbraň. V júni dvaja bieloruskí vyšetrovatelia emigrovali do Spojených štátov a poskytli detailné informácie o pôvodne tajnom zmiznutí pištole, o Lukašenkovom režime a jeho eskadre smrti zodpovednej za najmenej 30 vrážd.
Krátko na to Alkajev opustil Bielorusko a odišiel najprv do Ruska a potom do Berlína, kde poskytol informácie. Lukašenkova vláda tieto správy označila za provokácie pred prezidentskými voľbami plánovanými 9. septembra.
„Nebola to príjemná práca a všetko bolo tajné. Ani moja žena a rodina nevedeli, čo robím, mohli len hádať,“ hovorí Alkajev, ktorý vraj nikdy nebol tým, kto stlačil spúšť. Teraz dúfa, že jeho vyhlásenie môže pomôcť zvrhnúť Lukašenka vo voľbách. Verí, že sa potom vráti späť do Minska, kde žije jeho žena a deti. (čtk/reuters)
