Samici hlodavca s maternicou od geneticky totožnej myši sa po zákroku narodili živé mláďatá. U cicavcov sa niečo také podarilo vôbec prvýkrát. Transplantácia maternice by mohla pomôcť trom až štyrom percentám neplodných žien a stať sa alternatívou takzvaných náhradných matiek, tvrdí profesor Mats Brännströme z göteborskej univerzity. Podľa neho by sa len vo Švédsku našlo prinajmenšom tisíc mladých žien, ktoré túžia po deťoch, ale nemajú maternicu, či už po nevyhnutných chirurgických zákrokoch, alebo pre vrodené chyby.
Francúzsky denník Le Figaro však mieni, že transplantácia maternice by mohla byť problematická nielen z hľadiska lekárskeho, ale aj etického. Profesor Brännströme totiž uviedol, že by bolo ideálne, aby darcom orgánu bola sestra či matka liečenej ženy, a to v akomkoľvek veku. Dôvodom je riziko odmietnutia transplantovaného orgánu telom príjemkyne, ktoré sa v rámci rodiny znižuje.
Belgický profesor gynekológie Jacques Donnez však s optimizmom svojich švédskych kolegov nesúhlasí. Obavy podľa neho vzbudzuje fakt, že každá transplantácia je sprevádzaná podávaním liekov proti odmietnutiu cudzieho orgánu s množstvom vedľajších účinkov, čo by v prípade tehotenstva ženy s novou maternicou mohlo mať nežiaduce následky. Zvyšuje sa tak totiž riziko nákazy rôznymi infekciami, ktoré by mohli byť nebezpečné tak pre tehotnú ženu, ako pre plod.
„Toto riziko je z etického hľadiska prijateľné v prípade transplantácie životne dôležitých orgánov, ako sú srdce, pečeň alebo ľadviny, ale nie v prípade maternice,“ hovorí belgický gynekológ.
Podľa neho by sa aj tak stala transplantácia maternice veľmi vzácnym zákrokom. Medzi malým počtom mladých žien s chýbajúcou maternicou totiž prevažujú tie, ktoré o orgán prišli pre rakovinu. Tie majú tiež často ožarovaním a chemoterapiou poškodené vaječníky a ich otehotnenie je teda takmer nemožné. Prinajmenšom do toho času, než sa pokročí vo výskume možnosti transplantácie vaječníkov. „Tieto výskumy by mohli pomôcť väčšiemu množstvu žien,“ tvrdí Donnez. (čtk)
