Kým boľševický vodca Vladimír Iľjič Lenin si stabilne drží miesto na podstavcoch uprostred ruských provinčných miest, niekdajší kolchozníci sa menia na úspešných kapitalistov.
Hospodárstiev, ktoré sa môžu pochváliť výraznou prosperitou, zatiaľ nie je veľa, ale už sú. Podľa ministra poľnohospodárstva Alexeja Gordejeva vznikajú vďaka liberalizácii poľnohospodárskych zákonov. Rusko je podľa neho v tomto smere dokonca progresívnejšie ako západné krajiny.
Niekdajší kolchoz Pobeda v kozáckej osade Kanevskaja sa v roku 1991 premenil na akciovú spoločnosť. Kým mnoho ďalších družstiev skrachovalo alebo bojovalo s alkoholizmom družstevníkov, tunajší poľnohospodári nelenili a spojili upadajúce kolchozy do jednej veľkej agrofirmy. Dnes je to jeden z najúspešnejších podnikov v Rusku.
Jeho šéf Viktor Tormašev jazdí po poliach na striebornom nissane a chváli sa titulmi top manažér či riaditeľ roka. Cestuje po svete, zbiera skúsenosti a na svojich zamestnancov kladie vysoké nároky.
Na 23 000 hektároch pôdy Tormašev pestuje obilie, cukrovú repu, slnečnice a zeleninu. Vlastní viac ako 7 000 kráv, asi 25 000 prasiat a hydináreň, kde je ročne asi milión kurčiat a kačíc.
Každá dojnica má záznam v počítači, kde je založený jej „životopis“, teda, kedy sa narodila, kedy bola chorá, kedy ju prehliadal veterinár a podobne.
Tormaševov podnik má tiež vlastnú spracovateľskú kapacitu. Pod agrofirmu patrí aj konzerváreň, mlyn, pekáreň, bitúnok, továreň na spracovanie mlieka, výrobu údenín, ale aj vlastný asfaltový a betónový podnik, tehelňa, autoservis či minichemička.
Na začiatku musel Tormašev spoločne s asi 3000 ďalšími akcionármi vložiť do starej agrofirmy okolo 150 miliónov rubľov. Bol si však istý, že podnik bude ziskový. „Vyznám sa v zákonoch a to je moja výhoda,“ hovorí 54-ročný muž, ktorý predtým pôsobil ako daňový inšpektor. V posledných rokoch je jeho čistý zisk 40 až 80 miliónov rubľov ročne.
V Tormaševovom podniku pracuje asi 2000 ľudí a ich priemerný plat je približne 150 dolárov mesačne. K platu dostávajú naturálie ako pšenicu, mlieko, mäso či zeleninu. Produkty si môžu buď nechať, alebo ich predať na trhu. Takmer zadarmo obedujú a Tormašev sa im stará aj o zdravie vo vlastnom stredisku. V Paláci športu s dvoma bazénmi, ktoré tiež patria agrofirme, si môžu zacvičiť.
Podľa ruského zákona si poľnohospodár zatiaľ nemôže kúpiť ornú pôdu. „Pôda však musí mať hospodára. Keby bola moja, žili by sme podstatne lepšie. Nemám však na výber a musím si ju prenajímať. Pracovať na nej bol môj sen. Patrila totiž môjmu dedovi.“
Autor: ALEXANDRA MALACHOVSKÁ, čtk, Kanevskaja
