Palác Kinských v Prahe na Staromestskom námestí chcú jeho pôvodní majitelia tiež späť. FOTO - ČTK
Českí vládni aj opoziční politici opäť bijú na poplach. Rozhodnutie súdu v prípade návratu pozemkov Františkovi Oldřichovi Kinskému, jednému z najstarších českých šľachtických rodov, totiž podľa nich nalomilo Benešove dekréty. Mnohí českí politici ich považujú za nedotknuteľný základ povojnovej českej štátnosti.
Súdy Kinskému priznali 60 hektárov lesov a ďalších pozemkov, niekoľko rybníkov a bývalú horáreň (dnes budovu obecného úradu) v Bošíne neďaleko od Chocne.
Majetky rodu Kinských zabavili po druhej svetovej vojne na základe Benešových dekrétov. Podľa súdov sa dekréty na majetok Kinských nevzťahovali.
Kinského otec podľa historikov s nacistami spolupracoval, zomrel však už v roku 1938 a jeho manželka s malým synom odišli v roku 1940 do Argentíny.
Okrem už navrátených majetkov sa súdi o ďalšie, oveľa významnejšie, medzi nimi napríklad o známy palác Kinských v Prahe na Staromestskom námestí, v ktorom dnes sídli časť českej Národnej galérie.
Českí politici sú v šoku. Podľa ministra kultúry Pavla Dostála znamená rozhodnutie súdov prelomenie dekrétov. Zvolal preto na utorok najvýznamnejších českých politikov, aby sa poradili o ochrane nemennosti povojnových majetkových pomerov. Premiér Vladimír Špidla včera poveril právnych expertov vypracovaním ústavnej novely, ktorá by zabránila „chybným interpretáciám zákonov súvisiacich s reštitúciami a dekrétmi“.
Podľa Kinského advokáta Jaroslava Čapka by mohla kauza skončiť na českom Ústavnom súde prípadne na Európskom súde v Štrasburgu.
Dekréty prezidenta Edvarda Beneša z roku 1945 trestali každého, kto v čase „zvýšeného ohrozenia republiky“, to znamená počas druhej svetovej vojny a nemeckej okupácie, spolupracoval s fašistami.
Nemci a Maďari spadli do tejto kategórie takmer všetci. V prípade šľachticov bolo po roku 1989 z hľadiska reštitúcií ich majetku rozhodujúce, ako sa v časoch vojny správali a či si v tom čase nechali česko-slovenské občianstvo.
Veľa šľachtických majetkov úrady na základe reštitučných zákonov vydali bez problémov, k nim patril napríklad zámok Orlík, ktorý získalo späť knieža Karel Schwarzenberg. Iní, naopak, uspeli až po súde. Najúspešnejší bol asi rod Colloredo-Mansfeld, ktorému vrátili známe zámky Dobříš a Opočno, keď rod dokázal, že ich predkovia za vojny neboli zradcami.
Podľa odborníkov sa však zatiaľ jednou či druhou cestou späť do rúk šľachtických rodov dostal iba zlomok majetku, ktorý vlastnili ešte za prvej republiky. Väčšinu žalôb na získanie majetku české súdy odmietajú.
Žiadne odškodnenie Nemcov nebude
Nemecký Spolkový snem včera ratifikoval zmluvu o rozšírení Európskej únie a zároveň väčšinou hlasov vládnych strán a opozičných liberálov zamietol žiadosť CDU/CSU, aby bolo podmienkou ratifikácie zrušenie takzvaných Benešových dekrétov.
Rozhodné odmietnutie z českej strany však vyvolala informácia, podľa ktorej minister zahraničia Joschka Fischer podporil návrh bavorského premiéra Edmunda Stoibera odškodniť aspoň „mimoriadne ťažko postihnutých“ sudetských Nemcov zo spoločného Česko-nemeckého fondu budúcnosti. Podľa svojho hovorcu tým Fischer myslel iba humanitárne gesto pre veľmi obmedzený okruh osôb, a nie odškodňovanie ako také.
Český premiér Václav Klaus v reakcii odmietol akékoľvek návrhy na odškodňovanie a trval na zachovaní súčasného stavu. „Majetkové zmeny sú pre nás absolútne uzavreté,“ zopakoval v Rakúsku nemenné stanovisko českých politikov aj premiér Špidla. (pm)
