Frida: Autoportrét, 1940.
po matke mexická Indiánka so štipkou španielskej krvi.
Nikdy nebola krásna, ale kúzlo jej osobnosti vyvolávalo obdiv u mužov i žien. V mladosti prekonala obrnu a takmer zomrela pri nehode, až to vyzeralo, že nebude nikdy chodiť. Vôľou prekonala zdravotný handicap a znova sa postavila na nohy. V tom čase už ako nádejná umelkyňa, pretože mesiace na lôžku strávila maľovaním. Vzápätí jej život priniesol množstvo inšpiratívnych stretnutí (Picasso, Breton) vrátane manželstva s osobnosťou mexickej maľby Diegom Riverom.
„Na mojej tvári je celý môj život,“ zapísala si Frida do denníka a vo svojich maľbách sa aj toho držala. Päťdesiatpäť z celkového počtu 143 malieb sú autoportréty. Frida, podobne ako kedysi Rembrandt či van Gogh skúmala svoju tvár v premenách času. Nezabúdala ani na farebnú mexickú kultúru, tajomný symbolizmus, ktorý kombinovala do pôsobivého realistického stvárnenia. Jej dielo ovplyvnila aj neschopnosť donosiť dieťa. Viackrát potratila, ale menej úctivé názory hovoria, že ani dieťa nechcela.
Pre Fridu boli komunistickí vládcovia božstvom: Stalin ju na slávnom obraze oslobodzuje od múk telesného postihnutia, Mao Ce-tung pozerá na jej lôžko.
Oficiálne zomrela 13. júla 1954 na pľúcnu embóliu. Nevylučuje sa, že spáchala samovraždu. Isté je, že v závere Fridu zrádzalo telo, gangréna jej vzala pravú nohu. „Dúfam, že koniec je radostný. A dúfam, že sa už nevrátim,“ boli jej posledné vety v denníku. (pet)
