Jorge Sampaio absolvoval právo na Lisabonskej univerzite. Počas štúdií sa zúčastňoval na protestoch proti Salazarovej diktatúre. Tento odpor vyústil v apríli 1974 do „Karafiátovej revolúcie“, ktorá znamenala pád diktátorského režimu. Sampaio bol poslancom za Socialistickú stranu, pôsobil v Európskej komisii pre ľudské práva a v Rade Európy, bol primátorom Lisabonu. Prezidentom krajiny je druhé funkčné obdobie. FOTO - TASR/AP

Na otázky SME odpovedal prezident Portugalskej republiky JORGE SAMPAIO

Portugalsko má na Slovensku povesť štátu, ktorému sa podarilo dokonale využiť členstvo v Európskej únii vo svoj prospech. Slovensko delí od vstupu len niekoľko mesiacov, a naši občania doň vkladajú veľké nádeje rovnako ako veľké obavy. Môžete porovnať Portugalsko pred vstupom do Európskej únie a po ňom?

„Ako viete, až do Karafiátovej revolúcie v roku 1974 nenapĺňalo Portugalsko podmienky na vstup, pretože sme žili v autoritárskom režime, ktorého posledná fáza sa vyznačovala tvrdou koloniálnou vojnou. Bolo to zavedenie pluralitnej demokracie, ktoré otvorilo Portugalsku dvere do Európy. Vstup do vtedajšieho Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS) umožnil krajine konsolidovať proces demo- kratickej transformácie, posilniť právny poriadok a rozvinúť trhovú ekonomiku.

V rozpore s obavami istých partnerov spoločenstva bol vstup Portugalska a Španielska v roku 1986 dokonalým úspechom. Namiesto rozdrobenia sa Európa posilnila. Som pevne presvedčený, že vstup Grécka, Portugalska a Španielska bol rozhodujúci na definovanie európskej identity.“

Slovenská republika momentálne zápasí s rôznymi problémami týkajúcimi sa prípravy štátu na čerpanie financií z európskych fondov. Portugalsku sa podarilo veľmi dobre využiť tieto peniaze. Nepanovali spočiatku obavy o ich využitie a obavy, že vaša krajina odovzdá do rozpočtu únie viac peňazí, než môže čerpať?

„Nemyslím si to. Obavy sa skôr týkali faktu, že naša krehká ekonomika by v tom čase nevydržala otvorenie trhov. Tieto obavy boli nepodložené a krajina z vlastnej iniciatívy skrátila prechodné obdobie, o dĺžke ktorého rokovala. Na druhej strane bolo známe, že vzhľadom na situáciu hospodárstva by sa náš štát nikdy nemohol stať čistým prispievateľom a žiadal by podporu EHS.

Prirodzene, keby Portugalci odmietli Európu, odmietli by tým ekonomický pokrok a modernizáciu spoločnosti. A dnes je Európa, samozrejme, podmienkou portugalskej nezávislosti. Práve v rámci európskeho rámca je zaručená naša bezpečnosť, blahobyt a sloboda.“

Aké sú podľa vás príčiny vášho úspechu pri využívaní fondov únie?

„Budem celkom úprimný: niet pochýb, že práve štrukturálne a kohézne fondy, z ktorých Portugalsko ťaží v posledných rokoch, prispeli zásadným spôsobom k rozvoju krajiny a jej modernizácii, teda k procesom, ktoré sa koloniálnou vojnou celkom vyčerpali. No faktom je, že Portugalsko stále potrebuje na to, aby sa tieto výsledky udržali, výrazné dlhodobé investície.

Mnohé problémy, s ktorými bojujeme, zvlášť tie, čo vyplynú z rozširovania, súvisia presne s týmto bodom: profesionálna zručnosť a profesijné vzdelávanie. Preto Portugalsko obhajovalo a obhajuje názor, že je nutné zachovať v srdci rozšírenej Európy princíp solidarity a súdržnosti.“

Slovensko zápasí so zložitou byrokraciou a problém hrozí prerásť v politickú krízu. Ako Portugalsko zvládlo tento proces? Nastali politické problémy?

„Nesmiete zabúdať, že pred pätnástimi rokmi, keď bolo napríklad Portugalsko v pozícii Slovenska a žiadalo o vstup do EHS, proces vstupu - hoci už vtedy bol náročný a prísny a vyžadoval úsilie obyvateľstva prispôsobiť sa a ochotu k dočasným obetiam - nebol taký zložitý, ako je dnes. Nemá zmysel popierať, že tento proces zahŕňa ťažkosti v zmysle organizácie a koordinácie, že vyžaduje trvalé úsilie. Dovoľte mi však zdôrazniť, že stojí za to. Jediné, čo musíte brať do úvahy, sú úspešné prípady, napríklad Portugalska a Írska.

Môžeme pomôcť urýchliť integráciu Slovenska do únie. Sme radi, že môžeme spolupracovať so slovenskými inštitúciami a úradmi, aby sme sa podelili o vedomosti a skúsenosti a vyhli sa chybám, ktoré sa prirodzene vždy objavia.“

Členmi únie sa stanú aj chudobnejšie štáty, ktoré budú mať právo na pomoc. Neobávate sa, že sa tým zníži pomoc, ktorú dosiaľ dostávalo Portugalsko?

„Portugalsko vždy neochvejne podporovalo rozširovanie. Hoci sme zjavne členom, ktorý bude najmenej ekonomicky profitovať z rozširovania vzhľadom na našu zemepisnú polohu, charakteristiku nášho výrobného aparátu a štruktúru obchodných vzťahov, vždy sme rozširovanie považovali za povinnosť, príležitosť a nevyhnutnosť pre Európu. Povinnosť solidarity s novými demokraciami. Príležitosť na rozvoj, bezpečnosť, mier a stabilitu na kontinente. Strategickú nevyhnutnosť vyplývajúcu z globalizačného procesu, kde len rozšírená únia môže konať ako platný účastník a môže zaistiť, že jej záujmy a hodnoty zvíťazia. Nepochybujem, že európska konštrukcia je tou správnou voľbou do budúcnosti. Lepšia budúcnosť znamená znovuzjednotenú Európu, založenú na spoľahlivých inštitúciách a na politike solidarity.“

Ako vníma rozširovanie portugalská verejnosť?

„Rád by som pripomenul niekoľko výsledkov prieskumov eurobarometra: 57 percent Portugalcov je za rozšírenie únie, čo je vyššie percento než v iných európskych krajinách. Prieskum tiež odhaľuje, že väčšina Portugalcov je veľmi optimistická, pokiaľ ide o politické dôsledky - asi 68 percent si myslí, že čím viac štátov patrí do Európy, tým väčší bude jej význam. Na druhej starne sa však Portugalci, pokiaľ ide o ekonomické dôsledky rozširovania, prirodzene obávajú, že Portugalsko dostane menej pomoci a že nezamestnanosť u nás vzrastie. Tieto obavy sú oprávnené, lebo Portugalsko bude ťažiť z rozširovania menej výhod a pritom bude najviac vystavené negatívnym dosahom vzhľadom na našu okrajovú polohu.

Toto riziko existuje, ale v nadchádzajúcej diskusii ohľadom financovania únie vyzvú členské štáty, aby zvážili kroky proti takzvanému „efektu štatistického obohatenia“, ktorý má negatívny účinok na politiku štrukturálnej pomoci, keďže toto „obohatenie“ neodráža skutočné zbližovanie, ale je dôsledkom poklesu priemerného HDP v únii po rozšírení.“

V stredoeurópskych štátoch sa vynárajú obavy, že národná identita sa v únii môže ohroziť alebo rozplynúť. Panovali takéto obavy aj v Portugalsku?

„Európska integrácia bola v Portugalsku vždy konsenzuálnym problémom. Portugalci si myslia, že vstup do Európy bol a naďalej je zásadnou politickou voľbou.

Pre tých, čo sa boja, že vstup do Európskej únie ovplyvní vašu zvrchovanosť a poškodí národnú identitu, by som pripomenul, že s integráciou do Európy Portugalci získali moderné cítenie na uplatňovanie zvrchovanosti a obnovené vlastenecké ideály. Bola to príležitosť na posilnenie národnej identity, zvýšenie sebaúcty a upevnenie medzinárodného obrazu štátu, menovite v tradičných oblastiach jeho historických vzťahov. Ako zvyknem hovoriť, integráciou sa Portugalci cítia viac Portugalcami a stali sa viac Európanmi.“