Ján z krajského mesta podpísal s jednou zo spoločností zmluvu podľa Obchodného zákonníka o úvere 200-tisíc korún s mesačným úrokom 7 percent. Ročný úrok sa vyšplhal až na 84 percent. Ján sa zaručil svojim bytom, ktorého trhová hodnota bola približne 700-tisíc korún. Úver časom nedokázal splácať a o byt prišiel.

Časť právnikov tvrdí, že podobné zmluvy sú žalovateľné, pretože odporujú obchodným zvyklostiam. Tvrdia, že úroky môžu byť najviac dvojnásobkom diskontnej sadzby, ktorú určuje Národná banka. Podľa tohto pravidla by dnes najvyššie úroky mali dosahovať asi 18 percent na rok. Všetky zmluvy, ktoré odporujú tomuto pravidlu, môžu sa považovať za absolútne neplatné právne úkony. Ak boli podpísané na základe Obchodného zákonníka - odporujú obchodným zvyklostiam, ak sa riadia Občianskym zákonníkom - odporujú dobrým mravom.

Právnik Ernest Valko upozorňuje, že treba „rozlišovať, či ide o zmluvný vzťah podľa Občianskeho, alebo Obchodného zákonníka“. Najvyšší súd vydal rozhodnutie, že najvyšší úrok za pôžičku uzavretú podľa Občianskeho zákonníka môže byť dvojnásobok diskontnej sadzby NBS. Preto firma poskytujúca pôžičky so svojimi klientmi uzatvára zmluvy o poskytnutí úveru na základe Obchodného zákonníka. Na takýto prípad sa rozhodnutie Najvyššieho súdu zatiaľ nevzťahuje.

„Ten, kto uzatváral zmluvu, poznal rozhodnutie Najvyššieho súdu a riešil to obchodno-právnym spôsobom,“ hovorí o počínaní firmy Valko. Klient sa napriek tomu môže brániť paragrafom, ktorý hovorí o rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Platí to aj vtedy, ak sa pred tým dohodol na vysokom úroku. Ak by v zmluve nebola výška úroku upravená, automaticky by podľa Obchodného zákonníka mohol byť o percento vyšší, ako poskytujú banky. (rp)