ILUSTRAČNÉ FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
Sieť zavlažovacích zariadení na Slovensku je oveľa nižšia ako v krajinách únie. FOTO SME - PAVOL FUNTÁL
SLOVENSKO - Na väčšine Slovenska nepršalo už niekoľko týždňov po sebe. Rovnako nepriaznivá situácia bola aj na jar, zásoby vlahy sa nemohli vytvoriť.
Na viacerých poľnohospodárskych družstvách prirovnávajú situáciu ku katastrofe a počítajú s výraznými stratami. Postihnuté suchom sú prakticky všetky oblasti Slovenska. Juh západného a stredného Slovenska, východné Slovensko, ale aj podhorské oblasti. Tu síce zaznamenali v uplynulých týždňoch aj búrky, vlahový deficit však nedokázali pokryť.
Nepriaznivá situácia je aj v oblasti Gemera. „Nepršalo od desiateho mája, vtedy spadlo asi desať milimetrov zrážok. Výrazne sa to začína prejavovať na úrode. Odhadujem, že pšenice bude o 40 percent menej, ako sme predpokladali, pokles určite zaznamenáme aj pri iných plodinách,“ hovorí predseda Gemerskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Štefan Juhász, ktorý je majiteľom spoločnosti Agrárius v Chanave. Výpadky očakávajú gemerskí poľnohospodári pri repke, vädne kukurica, aj porasty slnečnice. Problémom gemerských družstiev je aj to, že väčšina z nich nemá zavlažovacie zariadenia. Buď je ich prevádzkovanie príliš nákladné, alebo nemajú dostatočný zdroj vody.
Problémy spôsobuje sucho aj v poľnohospodárskom družstve v Príbelciach. Tri týždne tam nespadla ani kvapka dažďa. Podľa predsedu Milana Párkányho majú najväčšie problémy s obilninami, kde očakávajú podstatne nižšie výnosy. Príbelce sú aj významným pestovateľom ovocia, sucho sa začína prejavovať aj v sadoch. Broskyne, ktoré pestujú na siedmich hektároch, padajú zo stromov pred dozretím. Kritická situácia začína byť aj v družstevných vinohradoch. „Čakáme na dážď, no bojíme sa, že ak konečne príde, bude to nejaká prietrž mračien. Vo vinohradoch nám môže narobiť väčšiu paseku ako sucho,“ hovorí predseda.
Zrážky podrobne sledujú aj v poľnohospodárskom družstve Čereňany blízko Prievidze. Za posledné tri mesiace ich napadalo iba od 30 do 70 milimetrov. Aj tu očakávajú pre sucho podstatne nižšie výnosy pri viacerých druhoch plodín. So žatvou budú musieť začať s výrazným predstihom oproti iným rokom, obilniny sú na mnohých miestach už zahorené a výnosy budú nižšie. Podľa predsedu Ladislava Mašlonku ani väčšina družstiev na hornej Nitre nemá zavlažovacie zariadenia, takže problémy spôsobuje sucho všetkým.
Rovnakú krízu ako poľnohospodári prežívajú aj záhradkári. Za vodu v záhradkárskych osadách sa platí, ľudia ňou šetria. Dažďová voda je tento rok v podstate neznámy pojem. Podľa dlhodobých predpovedí má byť toto leto teplotne nadpriemerné a suché. Rovnako však možno očakávať v určitých fázach aj prudké dažde, čo by mohlo znamenať celkom iné problémy.
KVETA FAJČÍKOVÁ
Horúčavy by mali vyvrcholiť dnes
Podľa meteorológa Jozefa Iľka by horúce počasie malo vyvrcholiť dnes. V noci z utorka na stredu by už mala Slovensko zasiahnuť prvá vlna ochladenia. Tá by mala priniesť aj vytúžený dážď, ten však nemusí byť rovnako intenzívny na celom území Slovenska. Aj tam, kde nebudú zrážky výdatné, alebo nezaprší vôbec, však bude mať ochladenie na rastliny blahodarný vplyv. V teple sa totiž veľmi rýchlo vyparujú aj zvyšky závlahovej zásoby, ktoré sú tento rok aj tak nízke. Dôvodom je nielen sucho na začiatku leta, ale aj veľmi malá zásoba zimnej vlahy. Sneh sa roztopil pomerne skoro a bolo ho aj relatívne málo. Daždivé obdobie nebolo výrazné ani na jar, takže vlaha v mnohých oblastiach chýba. Pomerne silné búrky mali zväčša lokálny charakter.
Prognózovať počasie na najbližšie letné mesiace sa nedá jednoznačne. (eta)
Systém zavlažovacích zariadení na Slovensku
Na rozdiel od viacerých vyspelých krajín západnej Európy, na Slovensku zatiaľ zákon o hydromelioráciách chýba. Táto oblasť však tiež prechádza transformáciou a pripravuje sa vznik samostatného štátneho podniku hydromeliorácie.
Ako nás informoval riaditeľ závodu hydromeliorácie Slovenského vodohospodárskeho podniku Štefan Rehák, systém zavlažovacích zariadení na Slovensku sa od krajín únie výrazne odlišuje. Zatiaľ čo tu dominujú malé systémy, u nás sú vybudované vysokoplošné a vysokotlakové s odlišnou štruktúrou odberateľnosti.
Celkovo máme na Slovensku vybudovaných 300-tisíc hektárov závlah predovšetkým v oblasti Žitného ostrova a Východoslovenskej nížiny. Predstavuje to 491 čerpacích staníc, 280 kilometrov závlahových privádzačov, takmer 10-tisíc kilometrov rúrovej siete a 60-tisíc hydrantov. Sú budované veľkoplošne pre rozsiahle majetky.
„Vo vyspelých krajinách platí filozofia, že poľnohospodári musia ísť za vodou, u nás to zatiaľ samozrejmosťou nie je,“ hovorí riaditeľ. V tomto smere by sa podľa neho mala zmeniť filozofia agrárnej politiky štátu. Prvou úlohou nového štátneho podniku bude vyriešenie technickej a technologickej transformácie majetku v oblasti zavlažovacích zariadení a prijatie zákona o hydromeliorácii. (eta)
