FOTO SME - PAVOL FUNTÁL
Sudca Poprocký ešte v nedeľu povedal, že o ovplyvňovaní bývalého konateľa Horizontu Šebeščáka Majským nie je v spise ani zmienka. Je to pravda?
„Neviem, z čoho sudca vychádza. Svedecky sme zadokumentovali, že takéto ovplyvňovanie sa prostredníctvom inej osoby dialo. Výpoveď ako takú musíme brať do úvahy. Svedok bol riadne poučený, vyhlásil, že nebol k ničomu prinútený a nič mu nebolo sľubované.“
Máte zadokumentované stretnutie tretích osôb, cez ktoré sa ovplyvňovanie malo dohodnúť?
„Je pravdou, že osoba, ktorá mala sprostredkovať informácie, poprela, že by sa s advokátom stretla. Šebeščákov advokát využil svoje právo nevypovedať.“
Sudca už v nedeľu naznačil, ako rozhodne. Čo si o tom myslíte?
„Myslím, že porušil svoje základné povinnosti sudcu, ktoré sú v zákone. Uvádza sa tam, že sudca nemá verejne vyslovovať názory o prípadoch, ktoré sa riešia. Jeho vystúpenie je nešťastné a po týchto výrokoch by nemal vôbec rozhodovať.“
Prečo sa podľa vás Šebeščák rozhodol vypovedať? Mnohí špekulujú, že ste mu niečo sľúbili, pretože sa to udialo až po prepustení Majského.
„Nič sme mu nesľúbili. Mňa požiadavka svedka prekvapila, prišla nečakane v pondelok. Zavolal mi generálny riaditeľ väzníc Lobodáš, že mu riaditeľ ilavskej väznice povedal, že jeden náš „klient“ chce, aby sme za ním prišli. Okamžite sme to preverili a navštívili ho. Predložil rukou písané dve strany, kde opísal všetky okolnosti návštevy svojho právnika, kedy sa to stalo, čo mu povedal, aké boli vyhrážky.“
Môžete spresniť, ako to prebehlo?
„Svedok potvrdil, že pri stretnutí, ktoré bolo dva dni pred prepustením Majského, mal jeho právnik v rukách denník Nový Čas, kde bola Majského fotografia. Na papier mal napísať druhé meno a pri rozhovore podľa toho, čo chcel povedať, nevyslovil meno, ale ukázal buď na meno, alebo na fotografiu.“
Aké bolo to druhé meno? Bol to obhajca pána Majského?
„K tomu sa nebudem vyjadrovať.“
Šebeščák ide svojou výpoveďou proti vlastnému advokátovi, je to bežné?
„Keď rozmýšľam nad jeho motiváciou, vychádza mi len jedno - tie vyhrážky, aby zmenil svoju výpoveď, boli také silné, že sa rozhodol svedčiť.“
Aké to boli vyhrážky?
„Pokiaľ nezmení svoju výpoveď, tak mu určitá osoba zariadi, aby sa z vyšetrovacej väzby nedostal päť rokov a aby dostal maximálny trest.“
Toto sa dá vybaviť?
„Na Slovensku nie je nič nemožné.“
Nemohli ste Majského namiesto zadržania predvolať na výsluch?
„Nikde sa o tom nehovorí, ale my sme sa o to pokúsili. V utorok sme mu doručili predvolanku na miesto, ktoré určil ako adresu pre svoju poštu. Nebol tam, nechali sme mu tam výzvu, aby si to prebral. V stredu o pol jedenástej neprišiel, ani sa neospravedlnil. Po pol hodine po plánovanom začiatku výsluchu zavolal jeho obhajca, že klient je práceneschopný. Na našu otázku, kde sa nachádza, obhajca povedal, že nevie, s tým, že môže byť hocikde na Slovensku. Neskôr nám telefonovala Eva Majská, ktorá povedala, že otec sa nachádza v Obyciach. Tiež sme zistili, že v pondelok Majského navštívil psychiater, ktorý konštatoval depresívny stav a odporučil jeho vypísanie.“
Neznamená to, že nemohol vypovedať?
„To sa vôbec nevylučuje. Psychiater, ktorého sme vo štvrtok požiadali o stanovisko, povedal, že Majský sa môže bez ujmy na zdraví podrobiť výsluchu. Potvrdilo nám to, že tu bola snaha mariť vyšetrovanie. V piatok ešte pána Majského prehliadli traja lekári, ktorí skonštatovali, že je schopný predvedenia, výsluchu i dodania do cely.“
Vyzerá to tak, že sudcovia majú v závažných prípadoch väčšinou iný názor ako vyšetrovatelia. Prečo to tak je?
„Ja by som to nezovšeobecňoval. Každý má právo riadiť sa zásadou voľného hodnotenia dôkazov - vyšetrovateľ, prokurátor i sudca. Ak sudca dospeje k inému názoru ako prokurátor alebo vyšetrovateľ, nie vždy nemá pravdu. Je však pravdou, že niektoré rozhodnutia súdov vyvolávajú otázniky.“
Ako sa cítite, keď vám sudca púšťa „klienta“ na slobodu?
„Vyšetrujeme jednu z najvážnejších káuz. Je tu škoda šestnásť miliárd a dvestotisíc poškodených ľudí. Skupina osôb, keď nebankové spoločnosti krachovali, sa rozhodla ešte aj ten posledný majetok ukradnúť. Zatiaľ sme zadokumentovali asi miliardu dvestomiliónov korún. Je to také zložité, že vyhlásenie sudcu ‘osem mesiacov väzby a dosť‘ je zavádzajúce. Ak by mal byť takýto meter aj na iných obvinených, päťdesiat percent ľudí by malo byť prepustených.“ MONIKA ŽEMLOVÁ
