Joyce a Chlpáč opäť spolu. FOTO - ČTK/AP
Napriek tomu, že si väčšina vojakov nemyslela, že je to dobrý nápad, Joyce mal pocit, že si toto pouličné psisko zaslúži dostať šancu. Začal ho kŕmiť, cvičiť a skôr zo žartu mu dal meno Chlpáč.
Chlpáč s ním nakoniec zostal celú vojnu v Iraku a teraz za ním priletel do Severnej Karolíny, píše agentúra AP.
Joyceova jednotka, ktorá už za sebou mala skúsenosť z Afganistanu, kde sa strážny pes osvedčil, sa poobzerala po nejakom strážcovi aj v severnom Iraku.
V marci požiadali miestnych kurdských bojovníkov, či by im nenašli nejakého vhodného zatúlaného psa. Kurdi priniesli vychudnutého nemeckého ovčiaka so škrabancami na hlave, jazvami na nohách a niekoľkými chýbajúcimi zubami.
„Keď sme ho dostali, stál na nohách dosť neisto a vyzeral, že sa bojí,“ rozpráva Joyce. Nemal psie konzervy, a preto ho začal kŕmiť zo svojich prídelov. Ryžu a mäso mu podával na dlani.
Postupne ho učil základné povely, ako sadni a ľahni. Za pár týždňov si jednotka všimla, že chlpáč začína byť ostrý na cudzích ľudí. Raz prehnal kurdského vojaka, ktorý sa priblížil k plotu, a roztrhol mu nohavice. „To už nás naozaj strážil,“ hovorí Joyce.
S Chlpáčom strávili celú vojnu. Desiateho mája Joycea prevelili späť domov. Chlpáč s ním však nemohol. Joyceovi sa ani nepodarilo nájsť mu vhodného pána, hrozilo, že psa jednoducho utratia. Chlpáča dal preto provizórne do opatery inej jednotke a začal bombardovať listami a e-mailami ministerstvo vnútra, prezidenta asociácie amerických vojnových psov Rona Aiella a Montyho Moora, bývalého psovoda z vojny vo Vietname, ktorý spravuje internetové stránky venované vojnovým psom (www.atnow.net/uswardogs.org).
„Z jeho hlasu som pochopil, ako mu veľmi na Chlpáčovi záleží,“ hovorí Aiello. Napísal ministrovi obrany Donaldovi Rumsfeldovi a na svojom webe vytvoril internetovú stránku na Chlpáčovu počesť (www.k9fluffy.com).
Za niekoľko dní dostal Joyce viac ako 1500 e-mailov a kontaktovalo ho viac ako tridsať amerických senátorov s otázkou, či môžu pomôcť.
Vtedy už našla spôsob, ako Chlpáča dostať do Ameriky aj armáda: vymenovala ho za čestného vojenského psa. Potom už stačilo len získať podpisy tridsiatich po sebe nasledujúcich predstaviteľov vojenskej hierarchie a Chlpáč sa mohol vydať na cestu za svojím pánom.
(čtk)
