Vojnou zničené a silno znečistené fresky zdobiace steny snehobieleho Camposanta v Pise, ktoré namaľoval v roku 1391 majster Spinello Arentino, už reštaurátori odpísali a odsúdili na zánik. Claudia Sorliniová, profesorka mikrobiológie na Fakulte pôdnej kultúry Univerzity v Miláne, sa ale rozhodla fresky zachrániť, a to pomocou „čistiacej“ baktérie Pseudomonas Stutzeri. Mikroorganizmy paličkového tvaru, ktoré neprodukujú nijaké spóry, dokážu rozložiť viac ako 100 organických substancií. „V priebehu niekoľkých hodín rozpustia napríklad molekulové spojenia gleja,“ hovorí s nadšením Sorliniová. Baktériový nános pôsobil na obrazoch 12 hodín a výsledok prekvapil nielen skeptických reštaurátorov, ale aj samotnú profesorku Sorliniovú. Postavy, ktoré sa na obrazoch neskorogotického umelca dali rozoznať už len ťažko, sa opäť objavili, dali sa rozlíšiť aj farby. „Metóda použitá na fresky v Pise má veľkú budúcnosť. Baktérie totiž dokážu rozložiť nielen organické, ale aj anorganické látky, napríklad sulfáty alebo nitráty,“ tvrdí Sorliniová. Po úspechu s nástennými maľbami z Pisy sa pokúsi vrátiť pôvodnú tvár gréckemu divadlu v Epidaure. (tasr)