To všetko by som zvládol. Jazdím však po Bratislave a tu ma znepokojuje veľa vecí: na hrboľatých deravých cestách ledva vidím vyznačené čiary, nie som tiež zvyknutý na to, že svetelná signalizácia je umiestnená veľmi tesne pri čiare, na ktorej už treba zastaviť. Stojac na križovatke potom vykrúcam hlavu, aby som si všimol, kedy naskočí zelená. Okrem toho, na cestách je málo vyznačených priechodov pre chodcov. Na mnohých cestách stoja celí vydesení, pokúšajúc sa prebiehať cez vozovku, kde sa to len trochu dá.
Keď je na ceste električka alebo nejaká prekážka, spomalím, ale vodič za mnou netrpezlivo dupe na plyn. Som v hroznom strese, ale auto za mnou sa ďalej nebezpečne rúti, až ma napokon predbieha na najneuveriteľnejšom mieste. Šoférovanie na Slovensku je pre mňa niečo ako Hviezdne vojny. Jedno však nechápem, kam sa tí vodiči tak ponáhľajú? Koho a čo chcú dobehnúť? Zúria, trúbia, rozhadzujú rukami. Prečo sú takí netrpezliví?
Jedného dňa som potreboval natankovať. Zašiel som na benzínové čerpadlo. Nevedel som presne, aký benzín mám kúpiť a ako to tu na Slovensku funguje. V Japonsku totiž vodič ani len nevystúpi z auta. Personál benzínového čerpadla za vás natankuje, aj poumýva okná. Nie som zvyknutý na samoobslužný systém. Zastavil som, vzal mobil a zavolal mojej žene. Len čo som začal tankovať správny benzín, zastavilo za mojím autom iné auto. Nevedel som, či budem dosť rýchly, poznajúc netrpezlivosť slovenských vodičov. Preto som nabral benzín a skôr než som zaplatil, potiahol som moje auto o kúsok ďalej, aby už mohol tankovať ďalší. Vtom sa s krikom vyrútil z obchodu personál, mysliac si apriori, že som zlodej – no, cítil som sa trápne. To by mi vážne nenapadlo, aby som nezaplatil! Po tejto udalosti som nemohol nájsť mobil. Až keď som zaparkoval pred domom, objavil som ho na streche auta. V strese a panike na benzínovom čerpadle som ho tam zabudol.
Možno som pomalý a moja opatrnosť a zodpovednosť rozčuľuje slovenských vodičov. Mňa zasa znervózňuje, že nedodržujú pravidlá. Neznášam napríklad telefonovanie za volantom. Pokiaľ viem, je to na Slovensku zakázané. Navyše si myslím, že neexistuje taká dôležitá správa, ktorú by bolo treba vybavovať za jazdy.
Slováci nie sú najlepší vodiči na svete, hoci si to, súdiac podľa správania na vozovke, o sebe pravdepodobne myslia. Aj keď zas jazdiť rýchlo a pohotovo v tomto dopravnom chaose, to vám poviem, to klobúk dolu!
Autor: Masahiko
