* Život a dielo piatich bratov Prídavkovcov približuje dokumentačná výstava, ktorú sprístupnili v Slovenskom národnom literárnom múzeu v Martine. Všetci desiati potomkovia manželov Prídavkovcov (ďalšie dve deti zomreli ihneď po narodení) boli vzdelanci celoslovenského formátu, šíritelia kultúry a osvety. „S úctou a uznaním ich nazývajú štúrovci slovenského východu,“ uviedol autor výstavného projektu Jozef Miko. Asi najznámejším z pätice bratov bol Peter (1902 - 1966), spisovateľ, politik, prekladateľ, novinár. V roku 1939 spoločne s Milanom Hodžom v Paríži osnovali Slovenskú národnú radu, súčasť Česko-slovenskej národnej rady. Po jej rozpade, o tri roky neskôr, Peter Prídavok založil Slovenskú národnú jednotu v Londýne. Zozbieral viaceré súbory rozprávok, prekladal diela bratov Grimmovcov či juhoslovanské rozprávky.
Jozef Prídavok zostavoval slovníky, Ján bol šéfredaktorom Výtvarného života, Marián písal učebnice, básnik Anton bol zároveň známym rozhlasovým redaktorom a divadelníkom. V prekladateľskom, publicistickom či učiteľskom fachu pôsobili aj všetky sestry. Expozícia je sprístupnená do 8. septembra.
* Výber zo svojich výtvarných diplomových prác prezentujú v banskobystrickej Štátnej vedeckej knižnici deviati čerství absolventi Pedagogickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Vystavené exponáty žiakov, ktorí štúdium ukončili na Katedre výtvarnej výchovy spomínanej fakulty UMB, sú výberom zo záverečných prác diplomantov. Tí popri praktických výtvarných prácach a písomnej teoretickej časti museli svoje schopnosti preukázať a výsledky zdokumentovať aj v pedagogicko-didaktickej oblasti. Urobili tak počas učiteľskej praxe na základných školách.
* V poradí už druhú výstavu z tvorby mentálne a fyzicky postihnutých detí otvorili v Prievidzi. Je vyvrcholením projektu Tvorivé hry rúk, ktorý realizovalo Združenie na podporu kultúry hornej Nitry K - 2000 a Hornonitrianske múzeum v Centre sociálnej pomoci Domino, kde žije 38 detí od troch do 25 rokov s rôznym stupňom postihnutia. Projekt finančne podporil fond Hodina deťom. Kým v prvej časti projektu sa zaoberali históriou, tentoraz sa deti spolu so svojimi pedagógmi, vychovávateľmi i členmi Mladého parlamentu v Prievidzi hrali na majstrov remesiel. Najskôr im odborníci z múzea prístupnou formou vysvetlili pôvod remesiel a priniesli aj ukážky nástrojov a výrobkov. Deti sa ich potom snažili napodobniť. Vykrajovali a zdobili medovníky, zhotovovali papierové klobúky a šperky z moduritu, farbili látky pečiatkami vyrobenými zo zemiakov a ako majstri krajčíri obliekali bábky do šiat z papiera.
Vedúca projektu Soňa Beláková vysoko hodnotila pokrok, ktorý deti počas tvorivých dielní dosiahli. Napriek svojmu postihnutiu dokázali značnú manuálnu zručnosť i fantáziu. Niektoré vystavené dielka si skutočne zaslúžia obdiv. Projekt bude pokračovať aj v budúcom roku.
BARDEJOV
* Výstavu s názvom 100 rokov Šarišského múzea otvorili vo výstavnej miestnosti na Radničnom námestí v Bardejove.
Pripomína 100. výročie najvýznamnejšej a najstaršej inštitúcie v oblasti severovýchodného Slovenska. Výstava sa skladá z dvoch hlavných častí. Textová a fotografická časť zoznamuje návštevníkov s dejinami múzea, jeho organizačnou štruktúrou, so zbierkovými fondmi a expozíciami. Textovú časť dopĺňajú fotografie starších a súčasných expozícií, významných predmetov z jednotlivých fondov a pod. Súčasťou výstavy sú aj predmety, ktoré z rôznych dôvodov dosiaľ vystavovali. „Ide o exponáty zo skla, keramiky, porcelánu, maľby a plastiky. Nechýbajú ani liturgické predmety - kalichy, pacifikály a monštrancie,“ uviedla pracovníčka múzea Valéria Koščová.
Výstava bude otvorená do konca roka.
MICHALOVCE
* Upozorniť obyvateľstvo na ohrozené druhy zvierat a rastlín je cieľom výstavy Nekupujte ich životy, ktorú sprístupnili v Zemplínskom múzeu v Michalovciach. Zámerom organizátorov výstavy je pôsobiť na ľudí, aby odstúpili od likvidácie ohrozených živočíšnych druhov na našej planéte, ktoré sa často stávajú zaujímavým obchodným artiklom. Výstava obsahuje predmety z kože usmrtených krokodílov, hadov, ale aj kožušiny z vydier, rysov, leopardov atď.
Výstava potrvá do 4. júla.
LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ
* Liptovský Mikuláš a Martinčeka prezentuje výstava v Galérii Petra Michala Bohúňa v Liptovskom Mikuláši. Tvorí ju asi 50 snímok venovaných najmä jeho rodnému regiónu Liptov a podtatranskému kraju. Jeho tvorba vychádza z pozorovania tvarov prírody a svetla, ako aj poetiky a estetiky. Nachádzajú sa v nej aj reportážne cykly zo života vidieckeho človeka, ktorého zobrazuje mimoriadne citlivo, s úctou vypovedá o jeho tvrdej práci, jeho živote a hrdosti.
Druhá vetva tvorby Martinčeka smeruje k zachyteniu nálady a atmosféry krajiny, postihnutiu základnej estetiky prírody vo farebnej fotografii. Tak vznikli jeho veľké cykly horskej krajiny, ale aj intímne obrazy detailov prírody. Časť z nich môžu vidieť aj návštevníci výstavy v liptovskomikulášskej obrazárni, a to do 17. augusta.
(sita, tasr)
