Joseph Beuys: Polentransport 1981, Mirbachov palác Galérie mesta Bratislavy, kurátorka Anna Saciuk-Gąsowska, potrvá do 1. augusta
Joseph Beuys (1921 - 1986) je jednou z najvýznamnejších a zároveň najkomplikovanejších osobností umenia 20. storočia, ktorá sa na rebríčku najžiadanejších umelcov v USA koncom sedemdesiatych rokov dostala na prvé miesto pred Andyho Warhola a Roberta Rauschenberga. Joseph Beuys bol počas druhej svetovej vojny ako letecký pilot zostrelený nad Krymom, kde ho našli a liečili miestni Tatári. Práve v tomto období je možné hľadať zdroj jeho neskoršej tvorby - motívy zvierat: zajaca, medveďa, jeleňa, koňa a materiálov - tuku a plsti, ktorými ho domorodci liečili a ktoré Beuys povýšil do umeleckej sféry.
Na umeleckú scénu vstúpil koncom 50. rokov, v 60. rokoch sa stal členom európskej vetvy akčného hnutia Fluxus, podieľal sa na rade fluxových festivalov a koncertov. Celý život pôsobil na Akadémii v Düsseldorfe. Charakteristické sú Beuysove diskusie o umení, politike a spoločnosti s divákmi a verejnosťou, ktoré nepretržite sprevádzali mnohé jeho výstavy.
Výstava predstavuje časť zbierky tvorby nazvanej Polentransport 1981, ktorú umelec osobne venoval Múzeu umenia v Lodži, pre svoj záujem o kultúru mimo hlavných umeleckých centier.
Sizyfovská práca v zatemnej synagóge
Miroslav Nicz: Nulový manéver, Miroslav Nicz, Synagóga - Centrum súčasného umenia Galérie Jána Koniarka v Trnave, kurátorka Lucia Gregorová, potrvá do 15. augusta
Autor (1963) je absolvent komornej maľby na bratislavskej Vysokej škole výtvarných umení, v súčasnosti pôsobí na Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity, Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre a Akadémii umení v Banskej Bystrici.
Výstava v synagóge je videoinštalácia site-specific, teda vizuálne umelecké dielo vytvorené prostredníctvom videotechniky priamo pre špecifické prostredie tohto výstavného priestoru. Niczov umelecký prístup možno priradiť k tendencii akčného umenia, ktorá sa nazýva „telo v priestore“. Podobne ako v tomto projekte, i dnes skúmaním vzťahov človek-priestor analyzuje aj tie menej viditeľné súvislosti: dielo-autor, dielo-publikum, autor-publikum.
Kým zdvojením vlastného obrazu v Autofikcii načrtol Nicz problematiku identity na pozadí vzťahu k zobrazeniu, Nulovým manévrom zobrazujúci mizne zo scény a zostáva prítomný len vo svojom zobrazení. „Ťažisko diela sa presunulo na vlastnú činnosť, odohrávajúcu sa v zatemnenej synagóge. V sugestívnom výstavnom priestore sa v niekoľkominútovej frekvencii zjavuje postupne na rôznych miestach obraz autora rozoberajúci polystyrénové platne zakrývajúce veľké okná. Videoprojekciou z DVD dosiahnuté obrazy vpúšťajú svetlo do tmavého priestoru. Okrem tejto zjavnej metafory odkrývania vrstiev ako túžby po poznaní, je tu prítomné aj jej vyústenie. To vyjadruje aj názov výstavy Nulový manéver - sizyfovskú prácu, zbytočnú činnosť,“ hovorí kurátorka Lucia Gregorová.
(ba, kul)
