Aj preto sa s rýchlosťou blesku rozmohla po celom Slovensku akási forma sponzoringu. Školy upozorňujú na svoju zlú situáciu rodičov, a vyberajú od nich peniaze. Niekde sa to volá sponzoring, inde školné, zápisné, príspevky na pomôcky, alebo dar. Je jedno, akým slovom to nazvete, je čoraz jasnejšie, že niektoré školy tento systém „dobrovoľných“ poplatkov zneužívajú.

Niekde sa o výške poplatku nediskutuje

Výška príspevku (pohybuje sa od 250 do 1500 korún ročne) sa väčšinou odhlasuje začiatkom roka na rodičovskom združení. Nájdu sa však aj školy, ktoré o sume nediskutujú a jednoducho rodičom oznámia, čo treba zaplatiť a dokedy. Nie každý však na to má.

„Školy sa môžu obrátiť na rodičov s prosbou o finančný dar, nesmú však taxatívne určovať sumu,“ povedal pre SME Ľuboš Tužinský z referátu kontroly a vybavovania sťažností kancelárie hlavného školského inšpektora Štátnej školskej inšpekcie. „Máme indície, že sa to stáva pomerne často.“

Typickým príkladom je nedávna sťažnosť matky, od ktorej vyžadovali na obchodnej akadémii jednorazový poplatok osemsto korún. Žena triednemu učiteľovi i dôverníkovi vysvetlila, že na to z vážnych rodinných dôvodov nemá – je rozvedená a exmanžel neplatí výživné. Navrhla však, že môže prispieť dvesto korunami. Potom ju predvolali na výbor ZRPŠ, a oznámili jej, že má osemsto korún okamžite zaplatiť. Ak nezaplatí, triede budú krátiť príspevok – nie o jednu dvadsaťosminu, podľa počtu žiakov v triede, ale až o polovicu. Ako sa vyjadrila matka, jej dieťa touto hrozbou „hodili davu“.

„Toto je ukážkový príklad toho, ako sa to riešiť nesmie. Príspevok je totiž dobrovoľný,“ upozorňuje Tužinský.

ZRPŠ často nezastáva záujmy rodičov

Základný problém je podľa neho v tom, že združenie rodičov a priateľov školy, prípadne rôzne nadácie, často nezastupujú záujmy rodičov. „Vo chvíli, keď združenie – pod taktovkou riaditeľa školy a prísnym dohľadom triednych učiteľov – začne nasilu vyberať od rodičov poplatky, už nezastupuje ich záujmy. Ono nevzniklo preto, aby vyberalo peniaze. Nik nie je povinný rešpektovať vysokú sumu, i keď sa ,odsúhlasila‘.“

Zdá sa však, že mnohé školy si už na vyberanie „školného“ zvykli, a berú ho takmer ako povinné. Ak rodič nezaplatí, riešia to niekedy až nekorektným spôsobom: neustále upozorňujú rodiča, že čas na zaplatenie už vypršal, alebo, čo je horšie, využívajú na to aj dieťa. Stáva sa, že pedagógovia, po deťoch odkazujú: „Kedy už tvoja mamička zaplatí? Ostatní dávno zaplatili.“

Dieťaťu sa zrazu môže záhadne zhoršiť prospech, niekde sa dokonca vyhrážajú tým, že na počítačoch nebudú pracovať tie deti, ktorých rodičia príspevok nezaplatili.

A tak rodič napokon peniaze dá, aby mal čisté svedomie voči dieťaťu a od školy pokoj.

Ako to riešiť?

Kto nevie, ako situáciu riešiť, radšej naďalej dobrovoľne-nasilu prispieva. Ako vyplýva zo sťažností adresovaných Štátnej školskej inšpekcii, výška príspevkov sa neustále zvyšuje. Kým kedysi sa vyberalo sto až päťsto korún ročne, dnes nie je výnimkou ani tisícpäťsto korún. Na druhej strane treba povedať, že o niektoré prípady (ide napr. o sumu 20 000 korún zaplatenú nadácii) sa už začínajú zaujímať aj orgány činné v trestnom konaní.

„Keď sa rodičom zdá príspevok neúmerne vysoký, alebo naň jednoducho nemajú, nemusia zaplatiť. Ak ho škola naďalej vymáha, dá sa to dá riešiť viacerými spôsobmi,“ vysvetľuje Ľ. Tužinský z inšpekcie. „V prvom rade sa môžu opýtať, na základe akého nariadenia od nich škola tento poplatok vymáha. Ak dostanú informáciu, že ide o rozhodnutie rodičovského združenia, rodič môže zvážiť, či chce byť jeho členom alebo nie. Tým, že sa príde informovať o prospechu svojho dieťaťa, ešte nemusí byť členom združenia a platiť vysoké „výpalné“ - školné! Ak aj je členom, môže zo združenia vystúpiť. Príspevky sú naozaj dobrovoľné a ak ich škola vymáha nekorektným spôsobom, môže rodič podať sťažnosť príslušnému útvaru Štátnej školskej inšpekcie – školskému inšpekčnému centru v sídle krajského mesta.“

Platiť sa bude zrejme i naďalej

Je ťažké nezaplatiť, keď v škole máte svoje dieťa a bojíte sa, aby sa na ňom pedagógovia nevyvŕšili, keď od vás neustále pýtajú peniaze a pozerajú „krivým okom“.

A tak väčšina rodičov nakoniec vždy zaplatí, čo treba. A školy si zrejme budú pýtať dobrovoľné príspevky i naďalej, a možno i stále viac. Inflácia totiž stále stúpa, a školy sú na tom čoraz horšie.

SOŇA REBROVÁ