ú Európu.

Dobrou správou pre naše bankovníctvo je, že na istý čas zakotví na Slovensku. Pred pár dňami začal šéfovať slovenskej Poľnobanke. On sám však svoje miesto definuje radšej ako prácu pre taliansku finančnú skupinu UniCredito, ktoré vlani Poľnobanku kúpilo.

Jeho manželka je pôvodom Slovenka, a tak mu naše prostredie nie je neznáme. Hovorí, že vďaka skvelej manželke sa môže naplno venovať profesionálnej činnosti. Jeho úlohou tu bude naplniť víziu UniCredita, ktoré chce Poľnobanku pozdvihnúť medzi slovenskú bankovú špičku.

Myslí si, že najväčšie problémy má náš bankový systém už za sebou, ale predvídavo pripúšťa, že pár menších bánk, by ešte mohlo mať problém.

Keď ste odchádzali zo Živnostenskej banky, dostali ste množstvo ponúk z veľkých českých bánk a aj zo zahraničia. Rozhodli ste sa pre malú banku v malej krajine. Prečo?

„Ponuky veľkých českých bánk som dostával počas svojej predchádzajúcej kariéry v Živnobanke. Pracoval som na českom trhu a začal som premýšľať, že by som chcel robiť niečo z pohľadu strednej a východnej Európy.

Keď som rokoval s jednotlivými inštitúciami, tak najmä s tými, ktoré sú aktívne v strednej a východnej Európe. Nakoniec som si vybral UniCredito. Je to banka, ktorá je veľmi dynamická a agresívna. V strednej a východnej Európe to myslí vážne, investuje tu veľa a veľa tu ešte chce investovať. Táto banka súťažila o Komerčnú banku, tam neuspela, no a potom, keď sme hovorili o mojej pozícii v UniCredite, tak ma požiadali, aby som šiel na Slovensko do Poľnobanky. Ja som súhlasil, a tak som tu.“

UniCredito má s Poľnobankou veľké ambície. Jedným z cieľov je dostať banku medzi slovenskú bankovú elitu.

„UniCredito všade, kam vstupuje, väčšinou kupuje najväčšiu banku na trhu. Tu sa pokúšali o Slovenskú sporiteľňu, tá im nevyšla, a tak teraz premýšľajú, akým spôsobom povýšiť Poľnobanku. Samozrejme, majú záujem, aby sa Poľnobanka stala jednou z najlepších bánk na tomto trhu, aj keď najväčšia už asi nebude.

Ten cieľ je tu stále. Samozrejme, sú na to potrebné určité predpoklady, ale ja som presvedčený, že sa to podariť môže a určite sa o to pokúsime.“

Je to vaša úloha?

„Je to jedna z mojich úloh.“

Máte na ňu vymedzený čas?

„Podpísal som kontrakt na tri roky do Poľnobanky. Ale môže to byť dlhší aj kratší čas. Nemôžem tvrdiť, že by mi dali nejakú špecifickú úlohu v takom zmysle, že do roka to musí byť tak a tak. Máme úlohy rozdelené, musíme dokončiť stabilizáciu a reštruktruralizáciu Poľnobanky a zároveň začíname s rozvojom obchodnej činnosti a zlepšovaním procesov a systémov.“

Predstavuje pre vás Poľnobanka odrazový mostík pre ďalšie pôsobenie v UniCredite?

„To všetko sa ešte uvidí. Ako vždy, keď pre niekoho pracujete, tak aj táto prvá úloha je referenčná pre moje ďalšie pôsobenie v rámci UniCredita.“

Ovplyvnil vaše rozhodnutie pre Poľnobanku slovenský pôvod vašej manželky?

Chodieval som veľmi často na Slovensko, mám tu veľa priateľov, strávil som tu veľa času v mladosti. To, že je moja manželka zo Slovenska, z Bratislavy, určitým spôsobom uľahčilo moje rozhodovanie, ale hlavne to uľahčuje prácu. Môžem sa sústrediť na profesionálnu činnosť a moja skvelá žena sa postará o všetko ostatné.

Ako ste spokojný s tým, čo ste doteraz našli v Poľnobanke?

„Niektoré veci ma prekvapili, pretože sú horšie, ako som čakal a niektoré ma prekvapili, pretože sú lepšie. V priemere je to asi tak, ako som si to predstavoval. Niečo som už o Poľnobanke vedel a nepovedal by som, že som teraz šokovaný. V niečom je vývoj Živnobanky a Poľnobanky podobný - Živnobanke nikdy štát nepomáhal, Poľnobanka si tiež bude musieť pomôcť sama. Sú tu dobrí ľudia, aj keď sú aj takí, ktorí nie sú až tak dobrí, ale tak je to vo všetkých bankách. My sa musíme postarať, aby pre Poľnobanku pracovali len tí najlepší, aby sa banka pohla dopredu.“

Slovenské bankovníctvo sa vďaka 100 miliardám od daňových poplatníkov radikálne zmenilo. Sme už za vodou?

„Reštrukturalizácia bánk prebehla vo všetkých krajinách strednej a východnej Európy, niekde skôr, niekde neskôr. Vždy som zastával názor, že pokiaľ chcete transformovať nejakú ekonomiku z centrálne plánovaného do trhového systému, tak najskôr musíte transformovať finančný systém. Najlepšie by bolo vždy okamžite sprivatizovať banky, aby fungovali tak, ako majú. Lenže politici sa väčšinou boja, že by také banky nepodporovali transformáciu a neliali do ekonomiky peniaze. Tak, bohužiaľ, dochádza ku koncom, k akým došlo v Čechách aj na Slovensku.

V súčasnosti má Slovensko vyčistený bankový systém. Je tu ešte niekoľko menších bánk, ktoré by možno mohli mať problém, ale domnievam sa, že tie hlavné problémy sú vyriešené.“

Krachy bánk k nám s oneskorením došli z Čiech. Zaostávame ešte stále za Českom?

„Myslím si, že banky sú si veľmi podobné, rovnako aj problémy. Bankovníctvo je odrazom vývoja eknomiky. Na Slovensku sa ekonomika dostáva tak trochu do lepšej pozície, ale stále tu asi chýba to, čo nám získalo väčšie zahraničné investície, väčší rozvoj obchodnej činnosti a služieb. Čiže - myslím si, že slovenské banky majú sem-tam ešte nejaké problémy, ale nie, že by slovenské bankovníctvo zaostávalo. Produktovo je to na rovnakej úrovni a pokiaľ ide o ľudský potenciál, tak možno v Čechách - väčšej krajine - je ho trochu viac.

Dlho sa čaká na to, kým budú banky ochotné zvýšiť úverovú angažovanosť v malých a stredných podnikoch. Podarí sa to teraz, keď má zahraničie v rukách 90 percent trhu?

„Určite. Bankový systém v Európe nebol velmi orientovaný na profit v prospech akcionárov. To bol skôr anglosaský prístup. Teraz sa všetky banky v tomto smere menia a začínajú chápať, že musia uspokojovať hlavne výnos pre akcionára. Tým pádom musia pracovať tak, aby zarábali. Budú sa musieť vrhnúť na všetku činnosť, ktorú banky robia, a hľadať možnosti, ako zisky zvýšiť. Služby pre obyvateľstvo a úverovanie sú tou základnou činnosťou bánk. Domievam sa, že veľké banky sa začnú venovať malým a stredným podnikom, pretože je to oblasť, kde sa zatiaľ veľa nespravilo.

Určitým nebezpečenstvom je malá skúsenosť. História desiatich rokov nie je veľká na ocenenie rizika, ale myslím si, že banky začnú hľadať možnosti, ako vyjsť v ústrety malým a stredným podnikom.“

Ako vyzerá budúcnosť nášho bakovníctva. Máme čakať znižovanie počtu bánk, fúzie a akvizície?

Myslím si, že určite. V Európe uvidíme ešte veľa prekvapení, dôjde k spojeniam a fúziám a prejaví sa to aj na bankovom trhu strednej a východnej Európy. Myslím si, že na Slovensku bude raz pôsobiť okolo šesť bánk a že pre viac bánk nebude priestor. Vnútorné fúzie tu zrejme nebudú prebiehať - predsa len, trh je už rozdelený, ale z hľadiska zahraničných fúzií dôjde k pohybom.

JURAJ JAVORSKÝ