V ten deň získal dlhoročný rituál v Tizianovom dome v Benátkach iný rytmus. Obvyklá ranná šálka čaju sa podávala o hodinu neskôr, no zostala nedopitá. Okolo ôsmej sa takmer storočný majster ešte išiel pozrieť do svojho ateliéru, kde boli rozmaľované dva portréty. Odhrnul záves na stojane, ale vzápätí ho zatiahol. S roztrasenými rukami odložil štetec, ktorý už neudržal medzi prstami. Prešiel k oknu a pozrel sa na svoje milované Benátky, ktoré v tom roku trpeli pod ťarchou moru. Z mnohých miest sa šíril štipľavý dym, bolo počuť kvílenie trpiacich. Tizian sa unavene posadil za stôl a snažil sa ešte čosi napísať. Dejiny sa už nedozvedia, čo chcel odkázať. Slúžka ho našla ležať na zemi s pootvorenými očami. Podľa mnohých zomrel najväčší maliar všetkých čias. V pondelok uplynulo od tohto okamihu 425 rokov.

Kronikári života Tiziana Vecellia, zvaného Tizian, nepoznajú presný dátum jeho narodenia. Prvý údaj sa uvádza rok 1477, druhý sa pohybuje medzi 1488-1490. Vie sa, že sa narodil v Pieve di Cadore, odkiaľ sa ako deväťročný presťahoval do Benátok.

V jednom je však istota dejín neotrasiteľná. Narodil sa pod šťastnou hviezdou. Venovala mu dlhovekosť, úspech u svetskej i cirkevnej moci a talent, ktorý presiahol večnosť. Dovtedy nevídané bohatsvo maliarskych výrazových prostriedkov, živosť a intenzita farieb, presvedčivá vecná charakteristika - to boli atribúty, ktorými obsadil miesto na tróne vrcholnej renesancie.

Po Raffaelovej smrti „zdedil“ Tizian objednávku od vojvodu z Ferrary a namaľoval pre jeho zámok tri mytologické obrazy. Bakchus a Ariadna maľovaný v rokoch 1520-1523 predstavuje mytologické príbehy zobrazením skupiny postáv a zvierat s modrou krajinou v pozadí. Všetky zobrazené postavy sú v pózach smerujúcich dopredu.

Tizian vynikal aj ako majster portrétneho maliarstva. Zvečnil najmocnejších mužov Európy: cisára Karola V., francúzskeho kráľa Františka I., španielskeho kráľa Filipa II. portrétoval urodzené dámy a pánov svojej doby vrátane samého seba. V roku 1545 sa počas pobytu u pápeža Pavla III. stretol s iným renesančným titanom - Michelangelom. Vtedy vznikol tento legendárny rozhovor:

„Vaše obrazy sú skvelé, ale cítim v nich málo viery,“ hovorí Michelangelo, ktorý aj Leonardovi vyčítal, že jeho postavy na obrazoch sú príliš zoženštené. „Viera sa nemaľuje, tú treba hľadať za plátnom,“ odvetil Tizian. „Povedzte, prečo vás všetci mocní majú radi. Neponúkate svoj talent ich vkusu?“ zarýpal opäť večný rebel. Rodený aristokrat Tizian sa nedal vyviesť z povestnej rovnováhy: „Povedzte mi, Michelangelo, kedy je človek slobodný? Keď nemá nedostatok a môže si robiť, čo chce. A ja si aj robím, čo chcem. To len niektorí o tom nevedia.“

Tizian čerpal námety z voľnej fantázie, ale naplnil ich zmyslovo plným životom. Ak skôr slúžilo umenie náboženstvu a poznaniu, u neho sa stalo zdrojom životnej radosti a obohatením ľudskej existencie. Nesnažil sa preložiť predmety do línií a plastických tvarov, ale zobrazil skutočné farby, ktoré vníma oko. Tizian sa tak stal priekopníkom európskej maľby. Priniesol iluzionizmus, v ktorom mu nešlo o štúdium farby, atmosféry a osvetlenia. Hlavným cieľom zostalo zobrazovanie ľudí vo významných príbehoch. Nové výrazové možnosti mali len zvýšiť účinnosť týchto výjavov.

Františkánsky Kostol Santa Maria Gloriosa dei Frari patrí k vyhľadávaným turistickým atrakciám Benátok. Nad hlavným oltárom prostrednej kaplnky sa nachádza monumentálna Tizianova maľba Nanebovzatie Panny Márie z rokov 1516-1518. Madona sa odpútava od zeme a vznáša sa k Bohu. Zázrak sa mení na veľkolepé divadlo. Je zbavený náhodnosti skutočnej udalosti, a tak budí dojem výnimočnosti. Neďaleko od tohto vrcholného diela je Tizianov náhrobný pomník, ktorý dal postaviť Ferdinand I. v polovici 19. storočia.

Každé znesvätenie talianskej národnej hrdosti je upravené do patričných medzí. Zažil som, ako rozjarená nemecká rodinka nahlas dávala o sebe vedieť. O chvíľu k nim prišlo malé talianske dievčatko a ticho povedalo - „Psst! Tu spí Maestro Tizian.“

ĽUDO PETRÁNSKY

Vo štvrtok - Posledný koncert The Beatles