BRATISLAVA - Najneskôr do roku 2010 budú Košice prepojené s Bratislavou diaľnicou severom Slovenska, do roku 2012 spojí rýchlostná komunikácia Bratislavu s Banskou Bystricou a bude sa stavať rýchlostná komunikácia* medzi Zvolenom a Košicami. Dohodli sa na tom vládni politici.

„Teraz chceme, aby sa zintenzívnili rokovania so súkromnými investormi. Aj severná časť diaľnice, aj južná vetva z Nitry do Banskej Bystrice budú dofinancované zo súkromných zdrojov. Tento model je naozaj reálny na rozdiel od povedzme maďarských a českých modelov. Mýto plus splácanie cez štátny rozpočet je naozaj niečo, čím sa budovanie dá financovať,“ hovorí podpredseda ANO Jirko Malchárek. „Pre južnú trasu z Bystrice do Košíc budú zo štátneho rozpočtu vyčlenené peniaze len na malé obchvaty, ktoré neriešia problém vytvorenia súvislej rýchlostnej komunikácie. Južná trasa by mala byť financovaná výhradne zahraničnými investormi,“ tvrdí Malchárek. Podľa ministra Prokopoviča sa začnú zo štátneho stavať obchvaty obce Ožďany a mesta Tornaľa.

„Čo sa týka možnosti vstupu súkromných investorov do výstavby diaľnice D1, nemám žiadne obavy. Rokujeme s konkrétnymi skupinami podnikateľov z Francúzska, Talianska, Nemecka. A máme už schválené niektoré úseky pre čerpanie peňazí z predstupových fondov, napríklad pre vyše 30-kilometrový úsek Mengusovce - Janovce v rozpočte 12,5 miliardy korún,“ povedal Prokopovič, ktorý predpokladá, že súkromný kapitál by mal pokryť výstavbu asi 85 kilometrov diaľnic v rozsahu asi 64 miliárd korún.

Do hry vstúpila aj trasa navrhovaná politikmi SMK a tou je úplne južná trasa vedúca z Bratislavy cez Dunajskú Stredu, Nové Zámky, Veľký Krtíš do Zvolena. Odborníci pripravia štúdie, dajú ich na posúdenie z hľadiska životného prostredia, vypracujú realizačný projekt, územné rozhodnutie a stavebné povolenia. „Pri optimistickom variante predpokladám, že najskôr v roku 2007 bude ukončený tento proces a mohlo by sa začať so stavebnými prácami,“ povedal Prokopovič.

Či sa naozaj začne budovať aj táto trasa, je však nejasné. Rýchlostná komunikácia smerom na Dunajskú Stredu by bola paralelná s maďarskou diaľnicou, ktorá kopíruje naše južné hranice až po Tatabányu, ktorá je zhruba na úrovni Nových Zámkov. Od Tatabánye sa diaľnica odkláňa na Budapešť.

* (Rýchlostná komunikácia má trochu menšie odstavné plochy za krajnicou, môže mať ostrejšie zákruty ako diaľnica, väčšie kopce, menšie parkoviská.)

Plánované peniaze zo štátneho rozpočtu

Peniaze rozdelia medzi výstavbu severnej a stredo-južnej trasy. Na dostavbu severnej trasy diaľnice D1 pôjde 60 percent, na rýchlostnú komunikáciu R1 25 percent (dokončenie úseku medzi Nitrou a Žiarom nad Hronom, čím sa rýchlostnou komunikáciou spojí Bratislava s Banskou Bystricou) a na južnú rýchlostnú komunikáciu R2 15 percent z vyčlenených štátnych peňazí (je to cesta medzi Zvolenom a Košicami, ktorá by mal ísť popri Lučenci a Rimavskej Sobote).Situácia medzi Košicami a Bratislavou dnes

Severná trasa

Stredo-južná trasa

Trasa cez Maďarsko

Cesta prechádza cez Budapešť, Miškolc, odkiaľ vedie na sever do Košíc, kopíruje trasu, kde má byť v budúcnosti úplne dokončená diaľnica až do Košíc.

O nižšie mýto budú politici bojovať

Koľko bude stáť kilometer jazdy po diaľniciach po zavedení mýtneho, zatiaľ politici nevedia. „Systém bude kompatibilný so spoplatňovaním v krajinách Európskej únie. Hovorí sa o roku 2006 až 2008, keď by mali byť systém a výška spoplatňovania jednotné. Hovoriť o cenách je veľmi predčasné. Neoficiálne kuloárne návrhy silných krajín Európskej únie sa pohybujú od 0,2 eura do 3 euro za kilometer. Na prvý pohľad sa zdá, že 0,2 eura je nič, ale v prepočte je to 8,80 Sk. S tým súhlasiť nebudeme. Ešte aj 0,1 by mohlo byť pre nás likvidačné,“ hovorí minister dopravy Pavol Prokopovič.

V slovenských médiách sa už objavili úvahy o korune až dvoch za kilometer, ale minister hovorí, že sa budeme musieť prispôsobiť aj na diaľniciach, aj na rýchlostných komunikáciách. „Prístupové krajiny budú musieť vynaložiť veľké úsilie, aby sme presvedčili bohatšie krajiny, že treba stlačiť spodnú hranicu na nejaké veľmi malé promile eura.“

(rf)

Mikolaj nepovažuje variant za dobrý

BRATISLAVA - Nový variant výstavby diaľnic a rýchlostných komunikácií na Slovensku nezohľadňuje dopravnú zaťaženosť vozidiel ani frekvenciu výskytu nehodovosti, tvrdí bývalý riaditeľ Slovenskej správy ciest Ján Mikolaj a dnešný podpredseda Ľudovej únie.

Zo schváleného variantu Mikolaj akceptuje jedine ťah na Zvolen, lebo už dosahuje dopravnú vyťaženosť 15 000 vozidiel. „Ak je tento parameter potvrdený, je to vo vyspelých ekonomikách objektívny dôvod na výstavbu diaľnice a vynaložená investícia nebude umŕtvená,“ povedal.

Výskum z roku 2000 ukázal, že dopravná zaťaženosť na trase Banská Bystrica - Ružomberok bola 5 000 vozidiel, Žilina - Martin 16 000 až 17 000 vozidiel. V súčasnosti však má Bratislava zaťaženosť 16 000 a Žilina pri výhodnom kurze národných mien SR a ČR a následnej vysokej nákupnej horúčke 40 000 vozidiel.

Mikolaj hovorí, že únia vládny návrh nepodporí, lebo tento variant neakceptuje heslo: Rovnaké šance pre všetky kraje.

(tasr)