Prezident moldavských kresťanských demokratov Iurie Rocsa. FOTO SME - ĽUBOŠ PILC
Začiatkom roka navštívil Spojené štáty. Bradatý muž s výrazom zadržiavaného temperamentu sa teraz objavil na Slovensku. Žiadal pozornosť pre svoju krajinu, ktorej vládne proruský komunista a hrdo ju nazýva „európskou Kubou“.
Rumunský región Moldavsko sa do ZSSR dostal pred druhou svetovou vojnou ako ústupok Hitlera Moskve.
Príbeh moldavskej identity sa začal umelým zásahom a doteraz sa prediera dejinami krivkajúc. Aj opozičník Rosca by sa mu najradšej vyhol. Kišiňov v jeho vízii mieri čo najďalej od Ruska smerom k Európskej únii. Časti svojich voličov, ktorí vyrástli za Sovietov, ale ich materský jazyk je stále rumunčina a necítia sa byť ani trocha Rusmi a ani celkom Rumunmi, však nemá čo povedať.
Odvodzujú Moldavci svoju identitu od Rumunska?
„V Rumunsku je 6 miliónov Moldavcov. Časť Rumunska hraničiaca s Moldavskom sa volá Moldova. Kultúrna aj etnická identita na oboch stranách hranice je tá istá. Medzi Rumunmi a Moldavcami nie je nijaký etnický ani kultúrny rozdiel. Možno, že existujú určité rozdiely v mentalite, ale tie vznikli na základe 50 rokov propagandy, ktorú Moldavci znášali. Ťažko by ste našli vedca, ktorý by vedel dokázať, že moldavský jazyk je odlišný od rumunského. Za sovietskych čias nás ruské autority nútili písať azbukou, bola to rumunčina v azbuke, a to nazývali moldavským jazykom.“
Dúfate, že sa s Rumunskom opäť spojíte?
„Nemôžeme teraz zmeniť hranice. Pre Moldavsko nevidíme inú perspektívu než v NATO a EÚ.“
Moldavsko patrilo spolu s pobaltskými štátmi počas perestrojky medzi politicky najaktívnejšie z bývalých sovietskych republík. Kde sa to zadrelo?
„To sa musíme vrátiť pred druhú svetovú vojnu. Vtedy pripadlo rumunské Moldavsko a tri pobaltské štáty Sovietom. Keď sa začala perestrojka, pobaltské krajiny hneď začal silno podporovať Západ. Vtedy začala aktívne pracovať aj naša strana. Ale potom sme uviazli v šedej zóne. Z pobaltských krajín ruská armáda odišla, od nás nie. Som hlboko presvedčený, že tento rozdiel nepramení zo špeciálnych zásluh pobaltských štátov, ale z dohody medzi USA a Moskvou.“
Prečo sa Západ postavil za Pobaltie a nie Moldavsko?
„Moldavsko zostalo v tieni záujmu európskych aj amerických politikov. Ich postoj je vysvetliteľný nasledovne: Na zhojenie dôsledkov vojnových krívd im postačilo obnoviť nezávislosť pobaltských štátov. V prípade Moldavska by to však znamenalo obnovenie teritoriálnej integrity Rumunska. A to je úplne iný príbeh.“
Aký?
„Dobre si pamätám, ako efektívne sme do istého času spolupracovali s pobaltskými kolegami. Nazývali sme sa „tri plus jedna“. A dobre si pamätám, ako mi jedného dňa kolega vo Vilniuse priateľsky povedal: Vieš, odteraz vás už nebudeme zahŕňať do spoločných vyhlásení. Spýtal som sa, prečo. Povedal, že im tak poradili ich politici v emigrácii v USA. Moldavci nie sú menej schopní utvoriť demokratickú správu krajiny. Sú to geopolitické hry.“
Ako o tom chcete presvedčiť Západ?
„Európski politici sú, samozrejme, zaneprázdnení zlepšovaním svojich krajín. Ale ignorujú fakt, že Moldavsko je na hraničnej čiare Európy. Bruselskí politici teraz sledujú, ako postupuje rozšírenie, ktoré práve prebieha. Ak to pôjde s vami dobre, šancu dostane aj Moldavsko.“
Čo sa stane, ak nie?
„EÚ by sa o nás mala postarať. Ak nie, z územia Moldavska sa k vám budú valiť ilegálne zbrane, obchodníci s prostitúciou. Náš úpadok bude aj vaším úpadkom. Náš úspech aj vaším úspechom.“
ZUZANA OČENÁŠOVÁ
