razenia.
Nádejní moldavskí demokrati stroskotali na troch útesoch: na zdedenej sovietskej štátnej správe, ktorá sa vyhlasovala za demokratickú, na ekonomickom úpadku po oddelení od pupočnej šnúry sovietskeho Ruska a na geopolitickom nezáujme Západu.
Krajina je v biede a moldavskí roľníci obrábajú svoje polia a vinohrady. Štát im ich vrátil na princípe socialistického rovnostárstva: každému rovným dielom, teda tak, aby sa nemohli vyvinúť obchodné vzťahy, ale aby zrobeným roľníkom kus role poslúžil na holé prežitie.
Horúcou kartou v hre o moc miestnych oligarchov, Kišiňov aj Moskvu, sa stal spriemyselnený a rusifikovaný Podnesterský región. Žijú tam Rumunmi, Rusi a Ukrajinci a stále ho kontrolujú aj príslušníci ruskej armády, ktorá mala podľa dohody OBSE dávno odtiahnuť.
Po vyhlásení nezávislosti Podnesterska v roku 1992 v oblasti prepukol krvavý konflikt, v ktorom sa zmiešalo etnické napätie s politickými a ekonomickými záujmami Moskvy, Kišiňova a miestnych magnátov. Komunistická vláda oblasť vedie k moldavsko-podnesterskej federácii a zväzku s Ruskom. Podnesterská autonómia, proti ktorej sa mimochodom v referende vyslovilo vyše 70 percent Moldavcov, by Moskve umožnila zachovať svoje vojenské bašty hneď na hraniciach NATO. A Moskva má svoj tromf – Moldavsko od nej energeticky závisí.
Bez tlaku zo Západu sa nič nezmení. Ten sa však dostaví, len ak bude Európa Moldavsko potrebovať. Šanca, že vlády Európskej únie alebo Spojené štáty začnú za úzky pás zeme medzi Rumunskom a Ukrajinou lobovať z morálnych dôvodov, je mizivá. Moldavci argumentujú, že ak zostanú šedou zónou, stane sa ich územie sídlom mafie a čierneho obchodu.
Obchod s ľuďmi a orgánmi tam už teraz prekvitá. Aj to stihli komunisti využiť: tvrdiac, že prostitútky z krajiny prúdia ako tanečnice a herečky cez výjazdy na zahraničné festivaly, chystajú nariadenie o zákaze umeleckých ciest bez povolenia ministerstva kultúry.
Hrozby Západu zjavne nestačia - čaká, či sa Moldavci budú vedieť predať aj cez svoju blízkosť k Čiernemu moru. Záleží aj na tom, ako sa bude vyvíjať situácia na Ukrajine. Ak sa Ukrajincom podarí vymotať sa z postsovietskej kučmovskej pasce, Európa Moldavsko podrží. Nemôže si totiž dovoliť ďalší Kaliningrad.
Moldavsko čaká osud pohraničného kraja - vojenskej prítomnosti tých či oných vojsk sa zrejme nevyhne. Otázka je, na ktorej strane hranice sa ocitne. Čoskoro o tom budú rozhodovať v únii aj Slováci.
ZUZANA OČENÁŠOVÁ
