Sídliská prechádzajú fázou ďalšieho úpadku. Od revolúcie nezmenili svoju podobu a stále slúžia ako nocľahárne a nie ako všestranné komunity, kde by mohli občania plnohodnotne prežívať svoje životy, tvrdia mimovládne organizácie, ktoré varujú, že sa z nich stanú getá.
FOTO SME – PAVOL FUNTÁL
BRATISLAVA – Zo sídlisk veľkých miest sa môžu časom stať veľmi problematické getá. Tvrdia to zástupcovia mimovládnych organizácií, ktorí odchod bohatších ľudí zo sídlisk považujú za hrozbu, hoci na celom svete je to bežný jav. „Stav slovenských veľkých sídlisk je alarmujúci a prechádzajú fázou ďalšieho úpadku,“ tvrdí Bohdan Smieška z Centra komunitného organizovania.
„Sídliská sa najmä po vstupe do únie môžu stať výlučne obydliami pre nižšiu spoločenskú vrstvu. Napriek tomu Slovensko nepristúpilo ku komunitárnej iniciatíve Urban, ktorá slúži na rozvoj a obnovu problémových častí miest a takými slovenské sídliská naozaj sú,“ tvrdí.
Mimovládne organizácie vyzývajú vládu, aby sa snažila aj s pomocou fondov z Európskej únie niečo so sídliskami urobiť a aby vypracovala komplexný program na ich obnovu.
Najmä z panelákových sídlisk krajských miest už dnes odchádzajú ľudia, ktorí majú možnosť postaviť si dom, či kúpiť byt na vidieku, alebo v lepšej štvrti. Je to normálne aj v zahraničí. Vo východnom Nemecku zostali tisícky prázdnych panelákov, ktoré sa dnes likvidujú.
Mimovládne organizácie okrem toho upozorňujú aj na anonymitu a ľahostajnosť obyvateľov sídlisk, ktorá podľa nich vyplýva aj z toho, že chýba priestor na sociálnu komunikáciu. „Päťdesiat až šesťdesiat percent obyvateľov žije na veľkých sídliskách a nemajú vôbec žiadny priestor na sociálnu komunikáciu, nie sú aktívne vťahovaní do demokracie na komunálnej úrovni. Ľudia nie sú vťahovaní do participácie na akomkoľvek rozhodovaní na úrovni sídlisk.“
Na sídliskách však ešte stále žije aj množstvo vzdelaných ľudí, ktorí nemajú na nové domy.
RICHARD FILIPKO
