VYSOKÉ TATRY – Pôvodné obyvateľstvo mesta Vysokých Tatier vymiera. K dnešnému dňu žije na území mesta približne 5150 občanov, pred niekoľkými rokmi ich bolo o niekoľko tisíc viac.
Noví obyvatelia sa do Tatier nesťahujú. Trend je podľa štatistík skôr opačný. Navyše, pomerne vysoké percento obyvateľstva tvoria dôchodcovia. Martin Findura, predseda predstavenstva Združenia cestovného ruchu Vysoké Tatry, odhaduje, že ich môže byť viac ako 50 percent. Podľa neho sa pod masívny odlev ľudí podpísala najmä stavebná uzávera z obdobia budovania socializmu. Po „nežnej revolúcii“ zasa stúpli ceny nehnuteľností, takže veľa mladých ľudí odišlo do zahraničia, alebo býva lacnejšie v podhorských obciach či v Poprade. „Ja som sa vo Vysokých Tatrách narodil, ale z mojej generácie býva priamo v nich minimum ľudí,“ konštatuje hotelier.
Paradoxom je, že práve mesto Vysoké Tatry už dlhodobo zaznamenáva jednu z najnižších nezamestnaností v okrese Poprad. Tá sa podľa slov riaditeľky Okresného úradu práce v Poprade Anny Mikulovskej v máji pohybovala na úrovni 5,58 percenta. Tatranskí hotelieri si pracovnú silu do svojich prevádzok doslova vozia z podhoria alebo aj zo vzdialenejších miest a obcí. Podľa slov Jozefa Bendžalu, riaditeľa hotela Patria v Štrbskom Plese, je to výhodnejšie, ako stavať byty niekde pri hoteli. „Byty, ktoré hotely mali, boli už poväčšine odkúpené do osobného vlastníctva,“ uviedol.
Problémy s odlevom ľudí priznal aj primátor Vysokých Tatier Ján Mokoš. Problém vidí i v tom, že byty, ktoré sa po roku 1989 v Tatrách postavili, získali ľudia, čo si z nich urobili sezónne sídla. Chce to však zmeniť. „Chceli by sme postaviť byty za pomoci Štátneho fondu rozvoja bývania, tak ako to robia v iných mestách. Nejaké lokality máme vytypované v Starom Smokovci a Tatranskej Lomnici. Byty by sme chceli vybudovať aj v Štrbskom Plese, skôr však ako podkrovné,“ konštatoval primátor. (olo)
