Ak by, naopak, únia rozhodla, že jej zákon neprekáža, prípadne že sa v tejto kauze už nebude angažovať, bude súčasná maďarská vláda (ktorej záleží v prvom rade na názore únie) považovať celú vec zo svojej strany za uzavretú.
Argumentačné možnosti slovenskej vlády sa výrazne zúžia - odvolávala sa totiž najmä na to, že zákon odporuje súčasným európskym normám.
Na situácii pravdepodobne nič nezmení ani to, ak dnes Parlamentné zhromaždenie Rady Európy prijme kritickú rezolúciu o maďarskom krajanskom zákone podľa správy Erika Jürgensa. Rezolúcia by znamenala pre Maďarsko nepríjemnú diplomatickú porážku, nie je však záväzná, a Budapešť sa navyše bude odvolávať na to, že sa týka pôvodnej, už neplatnej verzie zákona.
Množia sa správy, že slovenská strana už má pripravené ku krajanskému zákonu protiopatrenia, alebo na nich aspoň začala pracovať. Zmysel akéhokoľvek protizákona však zostáva otázny.
Až na jednu položku (vyplácanie príspevkov na vzdelávanie, ktoré jediné možno ešte reálne podozrievať z exteritoriality) sa výhody plynúce zo zákona uskutočňujú na území Maďarska a Slovensko vlastne nemá možnosť tomu zabrániť.
Vyplácaniu príspevkov, naopak, môže zabrániť aj bez protizákona - formu ich vyplácania má totiž podľa novely určiť dohoda s vládou susedného štátu, ak o ňu prejaví záujem. Čiže stačí, ak Slovensko uzavrie dohodu podľa vlastných predstáv, prípadne ju neuzavrie vôbec.
Tým síce tiež môže ohroziť stabilitu vlastnej vládnej koalície, politicky to však môže byť pre SMK prijateľnejšie ako protizákon.
Slovenskí politici budú však najprv musieť aj právne definovať, v čom sú podľa nich exteritoriálne a diskriminačné účinky nového zákona a v čom sa napríklad líšia od slovenského krajanského zákona (ktorý únia taktiež kritizovala), prípadne od ďalších podobných ustanovení platných v rôznych krajinách únie.
