y Derby (2000 m), Preakness Stakes (1900 m) a Belmont Stakes (2400 m). Vrcholné vzrušenie nastalo v sobotu 7. júna, keď sa v newyorskom Belmont Parku malo o všetkom rozhodnúť. Stotisíc divákov na hipodróme a milióny pri televíznych obrazovkách sa však štvornohého turfového hrdinu nedočkali. Funny Cide dobehol do cieľa len tretí a stratil nárok stať sa nesmrteľným.
V histórii amerického turfu sa v jednom roku len jedenástim žrebcom podaril hetrik klasických víťazstiev. Džokejov je len desať, lebo fenomenálny Eddie Arcaro sa k trojkorune na chrbtoch koní doviezol dva razy – v roku 1941 na Whirlawayovi a o sedem rokov neskôr na Citationovi.
Keď sa 19. februára 1916 v Cincinnati v rodine sicílskych prisťahovalcov narodil syn George Edward Arcaro, rodičia neverili vlastným očiam. Nezvyčajne malé telíčko obdarila príroda pinocchiovským nosom. Už v čase, keď sa Eddie hrával s rovesníkmi na pieskovisku, dostal prezývku „Banánový nos“, ktorá ho sprevádzala po celý život. Pod týmto menom ho poznali celé Spojené štáty americké, ale aj ostatný turfový svet.
V škole Eddie nevynikal a bol šťastný, keď ju už v štrnástich rokoch mohol opustiť. Pretože bol stále malý a ľahký, odišiel sa učiť do New Orleansu za dostihového jazdca. Prvé víťazstvo na konskom chrbte zaznamenal v januári 1932 na hipodróme Caliente Park v Mexiku, čo ho nesmierne povzbudilo k tomu, aby sa v jazdeckom umení ďalej zdokonaľoval.
Šťastie sa na neho usmialo v roku 1934, keď mu dali angažmán tréneri z farmy Calumet Ben a Jimmy Jonesovci. V roku 1941 mu na Kentucky Derby osedlali žrebca Whirlawaya, s ktorým sa doviezol nielen po prikrývku zo živých ruží, ale v nasledujúcich piatich týždňoch na ňom vyhral aj Preakness Stakes a Belmont Stakes, takže žrebec získal prestížnu americkú trojkorunu. V encyklopédiách o slávnych džokejoch sa píše, že „Banánový nos“ bol po druhej svetovej vojne v USA taký populárny, že mal problémy chodiť bez obťažovania nadšených fanúšikov po uliciach miest, v ktorých štartoval na dostihoch. Preto sa radšej nechával voziť najatými šoférmi vo veľkých limuzínach, načo mal dosť finančných prostriedkov, lebo patril k najlepšie zarábajúcim jazdcom. Jeho mesačný príjem už v tých časoch presahoval desaťtisíc dolárov, takže sa mohol považovať za bohatého.
Navzdory horúcej talianskej krvi a veľkému temperamentu bol Eddie na chrbtoch koní pokojný. Mal vynikajúci sed, citlivú ruku, veľkú silu v nohách, skvelý odhad tempa a počas dostihov sa úžasne rýchlo dokázal zorientovať. Preto vyhrával aj na prvý pohľad stratené dostihy a s koňmi, ktoré nepatrili k favoritom. Báječný bol však na chrbtoch výnimočných koní, medzi ktorých patril odchovanec farmy Calumet žrebec Citation.
Prvý raz sa Eddie posadil na chrbát Citationa na dostihoch o 8300 dolárov a skončil s ním na druhom mieste. Trénerovi Benovi Jonesovi povedal, že mohol vyhrať, ale nechcel žrebca zbiť a zobrať mu chuť do pretekania, lebo vie, že ho čakajú finančne zaujímavejšie a prestížnejšie súboje. A nemýlil sa, lebo počas roku 1948 s ním vyhral všetky tri americké klasiky a doviedol ho nielen k zisku trojkoruny, ale aj k rekordu v počte zarobených peňazí. Citation bol prvým koňom v histórii turfu, ktorý na konto svojho majiteľa pripísal viac ako milión dolárov (1 085 760)!
Počas aktívnej jazdeckej kariéry v rokoch 1931 až 1961 štartoval Arcaro na 24 092 dostihoch, z ktorých 4779 vyhral (19,8 %) a pre majiteľov v časoch, keď ešte neboli státisícové dotácie, zarobil 30 039 543 dolárov.
Okrem toho, že ako jediný americký džokej doviedol dva kone k trojkorune, päťkrát triumfoval na Kentucky derby a po šesť ráz na Preaknes Stakes a Belmont Stakes. Má desať prvenstiev z dostihov Jockey Club Gold Cup a osem zo Suburban Handicapu, v roku 1953 získal prestížne ocenenie George Woolf Memorial Jockey Award a v roku 1958 sa stal členom turfovej Siene slávy v Saratoge.
Jeden z najslávnejších a najlepších jazdcov v celej histórii amerického turfu, džentleman v sedle i mimo neho s nelichotivou prezývkou „Banánový nos“ zomrel 14. novembra 1997.
JURAJ GRESSNER
