FOTO SME – JÁN KROŠLÁK
Anna Bačkorová robí v Harmanci pri Banskej Bystrici doručovateľku už 24 rokov a za pár mesiacov ide do dôchodku. „Keby som si mala znova vybrať, bola by som doručovateľka.“
Pani Anna je typická doručovateľka, taká ako vystrihnutá zo starých filmov. Baví ju stretávať sa a komunikovať s ľuďmi. Hovorí, že doručovateľa nemôže robiť ten, kto nemá rád ľudí. „Niektorí starší ľudia vždy čakajú, kedy už prídem. Porozprávam sa s nimi, niekedy sa mi vyžalujú, ponúknu kávičkou, koláčom a idem ďalej. Často prežívam problémy spolu s nimi. Posledne, keď som doniesla smútočný telegram, som spolu s domácimi plakala aj ja.“
V posledných rokoch pošty pribudlo. „Všelijaké šeky z mobilov, reklamné materiály… Niekedy toho bolo menej.“
Pani Anna prejde po Harmanci s dvoma 10-kilovými taškami každý deň približne 3 kilometre. „Mne to už ani nepríde, koľko som za tie roky prešla,“ hovorí. Prepočty sú celkom jednoduché. Pani Anna za svoju kariéru odhadom prešla takmer 21-tisíc kilometrov – to je akoby stokrát prešla trasu Banská Bystrica – Bratislava, a v rukách preniesla skoro 140 ton. Najväčšie problémy jej však robili schody. Za 24 rokov prešla takmer 4 milióny schodov.
Vstáva pravidelne pred šiestou ráno, pol hodiny po tom je už na pošte a triedi zásielky. Za jeden deň jej prejde rukami priemerne okolo 200 listov. Okolo ôsmej zoberie do rúk tašky a do pol dvanástej roznesie všetky zásielky. Každý deň to isté.
Správna doručovateľka, hovorí, pozná už ľudí a schránky tak, že môže listy hádzať aj poslepiačky. „Keď to robíte toľko rokov, tak to nie je problém.“
Pani Anne sa už dokonca podarilo doručiť aj pohľadnicu, kde nebolo napísané nič, okrem oslovenia vážená pani. „Poznala som písmo a našla som správnu adresátku.“
