Svetová banka minulý týždeň schválila stratégiu pomoci pre Slovensko. Jej výsledkom bude prístup k miliardám korún, ktoré bude štát môcť čerpať. Podmienka je prakticky len jedna – Slovensko musí pokračovať v reformách. Ich intenzita je priamo úmerná objemu finančných zdrojov, ktoré bude Svetová banka ochotná požičať.

Dobrá správa? Určite áno, tvrdí banka. „Predkladaná stratégia asistencie je zameraná na poskytovanie pomoci Slovensku pri dokončovaní reforiem s cieľom dosiahnuť udržateľný rast, urýchliť proces nadobudnutia členstva v EÚ a zlepšiť životné podmienky najmä zraniteľných vrstiev obyvateľstva,“ uvádza vo svojej správe.

Internetová diskusia, ktorú správa vyvolala, stojí rovnako za pozornosť. Okrem iného ukazuje aj na to, že ekonomickým reformám sa na Slovensku nemôže dariť. Dôvod je jednoduchý: tí, od ktorých sa to očakáva, nevedia ľuďom vysvetliť, o čo ide. To platí aj naopak. Tlak na ich uskutočnenie vnímajú ľudia napr. ako nátlak lobistických skupín, ktoré z nich chcú profitovať. Žiadny politik si totiž nedáva námahu vysvetliť, že práve prostredníctvom „nepochopených“ reforiem možno predísť kolapsu verejných financií. Tých peňazí, ktoré štát odoberá nedobrovoľne ľuďom, aby ich potom presviedčal, čo všetko im dokáže poskytnúť „zadarmo“ v mene ich blahobytu.

Absencia všeobecného povedomia o zmysle ekonomických reforiem má niekedy kuriózne podoby. „A je to tu, čierne na bielom. Alebo budeme poslúchať a ‘sprivatizujeme‘ všetko, čo má nejakú cenu, za babku, alebo nedostaneme ‘pomoc‘. Z čoho to potom budeme splácať sa nehovorí,“ tvrdí vox populi na Internete. Podobné reakcie nie sú žiadnou výnimkou. „Lepšie je byť dlžníkom Západu ako veriteľom Východu.“ Alebo: „Takže sa zase zadlžíme a ďalšie generácie (alebo ďalšia vláda) to budú splácať? Z čoho? Nevieme sa z toho dostať sami? (…) Nešime na seba búdu, nezadlžujme sa, radšej viac rozmýšľajme a skúsme niečo vymyslieť…“

Iróniou osudu je, že Slovensko má smolu na „rozmýšľajúcich“ a „vymýšľajúcich“ politikov. Výsledkom ich iniciatív je dnešný obraz ekonomiky tejto krajiny. Jeho podobu vníma každý svojou optikou. Čakať slová chvály určite nemožno.

Hoci súčasná vládna koalícia si privlastnila prívlastok „najreformnejšia“, za dva roky ukázala, že jej priority sú niekde inde. Po znárodnení zlých úverov z bývalých štátnych bánk si prvú reformnú skúšku z predmetu Verejná správa odkladá na posledný termín. Stavia na tom, že hrozba záverečného termínu bez možnosti reparátu si vynúti dohodu.

Podpora Svetovej banky kľúčovým ekonomickým reformám stavia politikov pred ultimátum. Buď pokrok nimi spravovanej krajiny bude pokrokom skutočným, alebo sa budú musieť vzdať myšlienky, že získajú finančné zdroje na čiastočné krytie nákladov reforiem. Podmienky sú jasné, výsledok neistý. Ako všetko, čo je podmienené politickou podporou.

Bez ohľadu na záujmy ktorýchkoľvek lobistických skupín, politici, ktorí to so zotrvaním na politickej scéne myslia vážne, by vo svojom vlastnom záujme mali robiť „propagandu“ ekonomickým reformám. Je otázkou času, kedy sa práve táto téma stane najdiskutovanejšou v spoločnosti. Pravdepodobne sa nebude merať rokmi, len mesiacmi.

Rétorika pseudoľavicových politikov na túto tému naznačuje, že i tieto zmeny možno predkladať verejnosti rôzne. V ich podaní zrejme nebude reč o zmysluplnosti a potrebe reforiem, ale o menení charakteru celého štátu. Toho štátu, ktorý ľuďom berie stále viac a viac peňazí bez ohľadu na to, že spôsob ich míňania už dávno prekročil kritickú hranicu.