V momente, keď sudcu pristihnem, urobím úradný záznam so svedkami. Tieto možnosti mám a u nás na súde sme ich aj využili, hovorí predseda Krajského súdu v Banskej Bystrici Ľubomír Bradáč o možnosti kontrolovať pitie alkoholu na súde. FOTO SME - JÁN KROŠLÁK

tovateľného rozmeru a tento uzol musí justícia rázne rozseknúť.

Jedno z riešení vidí vo verejnej debate a následnej sebareflexii sudcov, ktorých sa to týka. Sebareflexia však podľa neho nie je možná, kým sa nezmení vnútrostavovská klíma, ktorá by na nich vytvorila tlak, za to, že hanobia dobré meno sudcov.

„Ale zdá sa, že u nás ešte nedozrel čas, aby sme ako stav vedeli zaujímať jednoznačné stanoviská k závažným veciam vlastného sudcovského života. Môžem potvrdiť, že vo väčšine vyspelých a mravných súdnych systémoch je tento spôsob najbežnejší, aj keď sa uplatňuje minimálne, pretože ich sudcovský stav je zrejme na oveľa vyššej úrovni.“

Za ďalšiu možnosť považuje, aby funkcionári nekompromisne podávali návrhy na disciplinárne konanie. „Toto riešenie však predpokladá, že aj sudcovia Najvyššieho súdu, ktorí rozhodujú, budú mať podobnú filozofiu a budú aplikovať existujúce zákonné a etické normy,“ hovorí Bradáč.

Časť justície, ktorá sa už dlhší čas snaží riešiť problém alkoholu, naráža podľa Bradáča aj na benevolentný prístup disciplinárnych senátov Najvyššieho súdu. Tie často rozhodujú s istou dávkou „falošnej solidarity“. Snahy ministerstva riešiť problém aj represívnejšími opatreniami preto chápe, hoci s nimi nesúhlasí. „Myslím si, že každému sudcovi je jasné, že by sa nemal opíjať na verejnosti, aby osobnosťou predstavoval výnimočnosť stavu a povolania, ktoré rozhoduje o osudoch iných.“ Hoci sám na svojom súde s alkoholizmom sudcov bojuje, nechce, aby sa jeho kritika dotkla sudcov plošne.