BRATISLAVA - Veľkú časť prezentácií kandidátov na predsedu Najvyššieho súdu zabrala minulosť. Celé to začal člen rady Ján Drgonec. Vytiahol 10 rokov starý prípad a spýtal sa Haralda Stiffela, čo je pravdy na tom, že vtedy načierno staval na chránenom území. Ten to poprel a tvrdil, že šlo o včelín, na ktorý mal všetky potrebné povolenia.
Závažnejším obvineniam čelil kandidát Štefan Minárik. Za nadprácu pre komunistický režim protestovali proti jeho kandidatúre protikomunistickí odbojári. Niektoré z prípadov, v ktorých údajne súdil disidentov a farárov, boli medializované.
„Mám čisté svedomie voči tým, čo na mňa útočia, aj tisíckam ďalších, ktorých som odsúdil,“ vyhlásil Minárik. Odmietol argument, že sa takýchto prípadov aj za komunizmu ako sudca mohol vzdať. „Zákonný sudca má povinnosť pridelenú vec rozhodnúť,“ povedal.
Na svoju obhajobu spomínal prípady, keď ľudí stíhaných režimom oslobodil. Malo sa tak stať v prípade jedného farára. Jeho predseda súdu ho po jednom takomto rozsudku mal označiť „za oportunistu, ktorý nesúdi triedne“.
Pripustil, že v niektorých prípadoch mohli byť sfalšované doklady a dôkazy. „Ak boli falošné doklady, nebol oklamaný iba odsúdený, ale aj súd,“ bránil sa Minárik. Povedal, že svoju prezentáciu chce využiť aj na očistenie svojho mena. (rp)
