Boulamiho svetový rekord zapôsobil ako živá voda

Nový svetový rekordér na 3000 m prek. Maročan Boulami. FOTO – REUTERS

Svetový rekord 29-ročného Maročana Brahima Boulamiho na 3000 metrov prekážok 7:55,28 min. z piatkového večera na bruselskom mítingu Zlatej ligy nie je z hľadiska atletického míľnika nijako prelomový, z časového ale zapôsobil ako živá voda. Vlani žiadny muž neposunul hranicu najlepšieho výkonu histórie. Naposledy sa to stalo roku 1907 (Medzinárodná atletická federácia – IAAF – však vznikla až v roku 1912).

Rok 1999 bol ešte bohatý – s rekordami Mauricea Greena na 100 m (9,79 s) v Aténach, Michaela Johnsona (obaja USA) na sevillských MS – 43,18 s, Chalida Chanúčiho – vtedy marockého maratónca, dnes už amerického – v Chicagu (2:05,42 h) a českého desaťbojára Tomáša Dvořáka – 8994 b v Prahe. V tejto sezóne zlepšil Dvořákov bodový súčet jeho krajan Roman Šebrle v rakúskom Götzise na prelomových 9026 b. Renomované mítingy (pravda, Götzis je viacbojárskym rajom) či nedávne edmontonské MS zostali ale bez svetového rekordu.

Štadióny Zlatej ligy ozdobil najlepšími časmi histórie Maročan Hicham El Guerrouj pred dvoma rokmi na míľu v Ríme – 3:43,13 min. a na 2000 metrov – 4:44,79 min. v Berlíne. Ani jedna z discplín nie je v programe MS alebo OH. Posledný zlatoligový svetový rekord z takýchto pretekov teda patrí El Guerroujovi z Ríma 17. júla 1998 na 1500 m – 3:26,00 min. Dosť dávno. Už sme si zvykli rátať výlučne najlepšie výkony sezóny, rekordy štadiónov, mítingov, Zlatej ligy. V podstate sa pojem rekord so svetovou príchuťou živil umelo.

Boulamiho bruselský výkon je nesporne zajímavý aj z inej príčiny. V najkenskejšej disciplíne nepatrí po 23 rokoch rekord Keňanovi. V rokoch 1972-1976 si ho posúvali Švéd Anders Gärderud s Keňanom Benjaminom Jipchom (pomer 4:2 pre Európana), až ho v Seattli 1978 získal najznámejší kenský rekordný zberateľ Henry Rono.

Brahim Boulami je prekvapením. Atlét pochádzajúci z desiatich detí (jeho brat Chalid bol bronzový na OH 1996 v Atlante) nikdy nič veľké nevyhral. Na OH 1996 a 2000 bol dva razy siedmy, na MS 1997 a 2001 dvakrát desiaty, v Seville 1999 neštartoval, v Göteborgu 1995 vypadol v semifinále. Keňanom maril sen o kompletnom stupni víťazov na posledných veľkých podujatiach Boulamiho krajan Ali Ezzine, tretí na MS 1999, OH 2000, druhý v Edmontone.

Menej známy Maročan Boulami ale prekvapujúco vyhral pred vyše týždňom slávny zürišský míting v treťom najlepšom čase histórie 7:58,50 min. v ostrom súboji so sydneyským i edmontonským víťazom Reubenom Kosgeiom. Boulami chcel Keňana iba zdolať. Bruselský duel týchto bežcov už priniesol najlepší čas histórie. Maročan už rekord avizoval a po dlhom čase nešlo o spľasnutú bublinu.

Šťastný Brahim sa prevážal po bruselskom ovále na fungl novom Volkswagene Beetle, prémii za svetový rekord. Pri tabuli s časom 7:55,28 mu gratulovali a spolu s ním pózovali pre fotoreportérov jeho legendárny krajan, bežecký fenomén Said Aouita a prvá olympijská víťazka tejto arabskej krajiny z Los Angeles 1984 Nawal El Moutawakelová, dnes členka Medzinárodného olympijského výboru. Boulamiho svetový rekord skutočne nie je „obyčajný“.

HISTORICKÁ DESIATKA 7:55,28 Boulami 2001

7:55,72 Barmasai 1997

7:56,16 Kiptanui 1997

7:57,29 R.Kosgei 2001

7:58,66 Cherono (Keňa) 2001

7:59,08 Wilson B. Kipketer 1997

8:01,69 Misoi (Keňa) 2001

8:03,41 Sang (Keňa) 1997

8:03,57 Ezzine (Mar.) 2000

8:03,74 Yator (Keňa) 2000

VÝVOJ SVETOVÉHO REKORDU

8:10,4 Anders Gärderud (Švéd.) Oslo 25.6.1975