, čím vyššie vzdelanie ste absolvovali, čím viac jazykov ovládate, čím lepšie dokážete pracovať s počítačom.  Nemusí to však vždy byť pravda.  

Môžu vás odhaliť na psychotestoch Tridsaťsedemročná Oľga, vzdelanie: vysoká škola ekonomického smeru. V rámci znižovania počtu zamestnancov v podniku dostala výpoveď. Rozhodla sa, že si za peniaze z odstupného oddýchne a trošku vylepší byt. Asi po mesiaci si začala hľadať prácu, ale nedarilo sa jej.  Znervóznela a rozhodila siete pomedzi známych. Dostala niekoľko typov, ale nevyšiel ani jeden. Napokon sa rozhodla znížiť svoje požiadavky a uchádzať sa o miesto pre stredoškoláka. „Všetko vyzeralo nádejne, k mojej kvalifikácii ani praxi nemali žiadne pripomienky,“ hovorí pani Oľga. „Stroskotala som však na psychotestoch. Neprijali ma s odôvodnením, že by mi práca nevyhovovala, pretože mám predpoklady aj vzdelanie na vyššiu funkciu. Darmo som vysvetľovala, že určite budem spokojná, a vďačná za príležitosť, pretože som sama na dve deti a musím platiť účty.“

Ako vyzerá človek, čo vie toľko jazykov

Eliška má dvadsaťsedem, vyštudovala odbor podnikový manažment na technickej univerzite a počas štúdia absolvovala aj prax v dvoch výrobných podnikoch na Slovensku. Okrem rodnej slovenčiny (češtiny) a maďarčiny, výborne ovláda slovom aj písmom angličtinu, nemčinu, francúzštinu a čiastočne aj chorvátčinu a ruštinu. Po skončení školy chcela žiť a pracovať v Prahe. Trvalo jej však tri mesiace, kým si našla vhodnú prácu. Absolvovala pritom viacero pohovorov. „Spočiatku som samozrejme všeličo pokazila, ale z chýb som sa snažila poučiť,“ hovorí Eliška. „Ale neskôr boli chvíle, keď som sa cítila ako v Hlave XXII. Na jednom pohovore mi napríklad prezradili, že ma pozvali iba preto, aby videli človeka, ktorý ovláda toľko jazykov.“ Na pozície, kde vyhovovala úrovňou vzdelania mala primálo praxe, na také, kde prax nežiadali bola zasa príliš vzdelaná. Nakoniec sa jej však podarilo preťať začarovaný kruh a zamestnala sa ako marketingová manažérka v telekomunikačnej firme.

Po čase ju však lákali širšie možnosti – do Bruselu sa vybrala, pretože v Prahe nemohla okrem angličtiny a nemčiny využiť svoje jazykové znalosti. Problémy s umiestnením ju však prenasledovali. „Uchádzala som sa o miesto asistentky v Európskom Parlamente,“ pokračuje Eliška. „Na osobný pohovor ma síce pozvali, ale na konci mi oznámili, že miesto nedostanem, i keď som zatiaľ pravdepodobne najlepším kandidátom. Dôvod: príliš vysoká kvalifikácia na ponúkanú pozíciu. Prihlásila som sa do konkurzu Európskej komisie pre nové členské krajiny – tam ma ani nepozvali.“

V septembri 2004 ukončí Eliška štúdium na Brussels School of International  Studies, odbor Master of Arts in International Relations. Má sa vzdelávať ďalej?

Čo si myslia odborníci:

Na úrade práce:

„Ak sa ide vysokoškolák, ktorý ovláda dva jazyky zamestnať na miesto, kde je požiadavka na stredoškoláka, samozrejme ho nezoberú,“ povedali nám na bratislavskom Úrade práce. „Je tam nástupné 8,000, a vysokoškolák by sa časom cítil nedocenený. Ale aj vysokoškoláka treba zaškoliť, venovať sa mu a on zanedlho odíde, lebo firma nemôže využiť jeho jazykové znalosti. Ale s takým prípadom, že by niekto nemohol nájsť miesto, lebo má vysokú kvalifikáciu sa ťažko stretnete. Skôr máme v evidencii tých, ktorí žiadajú nástupný plat 20-30 tisíc.“

Rada: Ak ste v evidencii úradu práce viac ako tri mesiace, musíte vziať už aj o stupeň nižšie zaradenie, alebo ísť na rekvalifikačný kurz. Ak odmietnete, vyradia vás z evidencie.

V personálnej spoločnosti:

„Niekedy sa stáva, že kandidáta ohodnotia ako prekvalifikovaného,“  hovorí Martin Straka z personálnej spoločnosti Lugera and Maklér. „Pravdepodobne sa obávajú, že ten človek by im zakrátko odišiel, pretože ho nemôžu zaplatiť ani využiť tak, aby to zodpovedalo jeho kvalifikácii.“

Rada: Mali by ste pokračovať vo svojom  úsilí o takú prácu akú si predstavujete. Možno by bolo dobré lepšie zdôvodniť svoj záujem o konkrétne pracovné miesto – ak má niekto vysokoškolské vzdelanie a chce robiť na sústruhu, každý bude zvedavý prečo.

Psychologička:

„Treba sa naučiť čítať pracovné ponuky,“ hovorí Jana Plichtová. „Ak idete sa hlásite na miesto, kde nevyžadujú jazykové znalosti, nemusíte hneď povedať, že plynulo ovládate dva cudzie jazyky. Ak sa chcete skutočne zamestnať a nie iba preveriť si svoje možnosti, treba sa držať toho, čo zamestnávateľ požaduje.“

Rada:  Menej je niekedy viac. Ak vymenujete všetky svoje schopnosti, môže vo vás vidieť váš budúci šéf ohrozenie a samozrejme vás neprijme. A najmä: nikdy neukážte, že to miesto veľmi chcete. Primeraná sebadôvera je najlepšia – vy niečo hľadáte, ja vám to ponúkam.