BRATISLAVA - Znižovanie daní sa stáva horúcou témou v celej strednej a východnej Európe. Po ohlásení daňovej reformy na Slovensku sa k podobným plánom hlásia aj vlády v Česku, Poľsku či na Ukrajine. Najčastejšie sa spomínajú dane a reformy verejných financií.
V Poľsku budú podľa vládneho návrhu platiť podniky 19-percentnú daň z príjmu rovnako ako na Slovensku, v Rusku a Ukrajine 13 percent. Česko bude túto daň znižovať na 24 percent v priebehu troch rokov.
Analytik UniBanky Viliam Pätoprstý pripúšťa, že sme pre iné krajiny inšpiratívnym príkladom. Upozorňuje však, že na efekty reforiem si treba trpezlivo počkať. Napríklad Írsko potrebovalo takmer dvadsať rokov na to, aby zažilo ekonomický boom. Rovnako aj ázijské tigre pred pár rokmi ťažili zo zmien vykonaných v 60. a 70. rokoch. Slovensko je dnes na chvoste krajín V 4 vo väčšine ekonomických ukazovateľov. Označenie „tiger“, ktoré mu vymysleli niektoré médiá, podľa Pätoprstého nie je najpresnejšie. „Slovo „šťuka“ by sa v tejto chvíli hodilo lepšie,“ povedal.
Motiváciou reforiem je podľa Pätoprstého aj vstup do Európskej menovej únie, podmieňujúci zavedenie eura. V podobnom duchu sa vyjadrila aj medzinárodná ratingová agentúra Fitch - zvýšenie ratingu Českej republiky zdôvodnila reformnými krokmi, ktoré podľa nej súvisia predovšetkým so vstupom krajiny do Európskej únie. „Nezanedbateľným faktorom je aj regionálne súperenie pri získavaní investícií, kde sú daňové stimuly a sadzby dôležitým nástrojom,“ uviedol Pätoprstý.
Štáty strednej a východnej Európy majú pre „zlatú éru“ rastu svojich ekonomík práve teraz šancu previesť daňové reformy menej bolestne a nemuseli by sa uspokojiť len s dosiahnutím trojpercentnej úrovne deficitu verejných financií, ale mali by ísť „čo najskôr ešte nižšie a utvorili si tak vankúš na horšie obdobia,“ tvrdí Pätoprstý. Trojpercentný deficit je „zaklínadlom“ aj pre súčasných členov Európskej menovej únie. Je to totiž hranica, ktorá je zakotvená v zmluvách z Maastrichtu.
