O zmluve Slovenskej republiky s Vatikánom v oblasti vzdelávania sme sa zhovárali s JÁNOM DRAVECKÝM, členom subkomisie pre školstvo komisie pre katechizáciu a školstvo Konferencie biskupov Slovenska. Dravecký je tiež riaditeľom Základnej školy Štefana Mnoheľa a Cirkevného gymnázia Pavla Ušáka Olivu v Poprade a riaditeľom Diecézneho školského úradu v Spišskej diecéze.

Zmluva s Vatikánom o výchove a vzdelávaní vyvoláva množstvo pripomienok a reakcií. V jednom odseku sa píše. „Slovenská republika nebude požadovať, aby katolícke školy uskutočňovali také výchovné a vzdelávacie programy, ktoré nezodpovedajú katolíckej výchove a vzdelávaniu.“ Znamená to napríklad, že sa na katolíckych školách nebude hovoriť o umelom oplodnení alebo antikoncepcii?

„Na katolíckych školách sa dnes hovorí a aj bude hovoriť o všetkom, čo súvisí so životom človeka, pretože tak ako iné aj katolícke školy majú pripraviť svojich žiakov na život, nielen na povolanie. My sa ani dnes nebránime hovoriť o umelom oplodnení, o antikoncepcii, klonovaní, interupciách, eutanázii. Samozrejme, že postoje a názory žiakov a študentov formujeme v tom duchu, ako to učí naša cirkev. Každý rodič, ktorý dáva svoje dieťa do katolíckej školy, dopredu vie, že v tomto duchu sú podávané informácie a formované postoje žiakov.“

V inom odseku zmluva hovorí, že „Konferencia biskupov Slovenska zriadi po dohode s ministerstvom školstva Katolícke pedagogické a katechetické centrum s celoslovenskou pôsobnosťou, ktoré bude finančne podporované z prostriedkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Prostredníctvom diecéznych alebo rehoľných školských úradov bude zabezpečovať odborné a metodické riadenie katolíckych škôl, ako i odborné vzdelávanie a formáciu pedagogických a nepedagogických zamestnancov katolíckych škôl.“ Prečo je potrebné takéto centrum? Nemôže sa odborné a metodické riadenie robiť cez súčasné metodické centrá, kde by sa zamestnali príslušní odborníci?

„Katolícke pedagogické a katechetické centrum je potrebné ako vzdelávacia inštitúcia. Malo by vzdelávať pedagógov katolíckych škôl, poskytovať školám analýzy a pomáhať pri tvorbe učebníc pre katolícke školy a spolupracovať s podobnými cirkevnými inštitúciami v zahraničí.“

Už dnes fungujú diecézne katechetické strediská, ktoré cirkev podporuje. Prečo by cirkev nemohla spolufinancovať aj pedagogické a katechetické centrum? Neveriacich popudzuje, keď vedia, že to má robiť len štát.

„Kto je to štát? Odkiaľ má štát v rozpočte peniaze? Vyberá dane. A tie platia aj veriaci. Tých je dokonca viac ako neveriacich. Cirkev dane nevyberá. Nám je veľmi ľúto, že financovanie cirkevného školstva popudzuje neveriacich. Vnímame to ako nedostatok tolerancie. Treba vedieť, že financie vložené do školstva sú najlepšie investované financie bez ohľadu na to, kto školy zriaďuje.“

Zmluva zakotví, že „predmet náboženská výchova sa vyučuje ako povinne voliteľný predmet v základných školách a stredných školách. Katolícke náboženstvo a náboženská výchova sa vyučuje podľa učebných plánov a učebných osnov, ktoré schvaľuje Konferencia biskupov Slovenska po vyjadrení ministerstva školstva.“ Ako to funguje dnes?

„Na 1. stupni základnej školy nie je v súčasnosti predmet náboženská výchova povinne voliteľným predmetom. Vyučuje sa ako nepovinný predmet, o ktorý je u veriacich rodičov značný záujem. Ak sa stane povinne voliteľným, ako to je v návrhu zmluvy, v praxi škôl sa požiadavky na rozpočet takmer nezmenia, ale predmet získa na vážnosti. Učebné osnovy aj teraz schvaľuje Konferencia biskupov Slovenska.“

Podľa návrhu zmluvy „pre tvorbu, financovanie výroby a distribúciu učebníc predmetu náboženstvo, ktoré dostali schválenie príslušnej cirkevnej vrchnosti, platia rovnaké pravidlá ako pre tvorbu, financovanie výroby a distribúciu učebníc ostatných všeobecnovzdelávacích predmetov.“ Bude cirkev na učebnice náboženstva nejako finančne prispievať? Ak nie, prečo?

„Školstvo a zdravotníctvo má financovať ten, kto na túto činnosť vyberá peniaze, a nie ten, kto túto službu poskytuje. Ak na zdravotníctvo vyberajú financie zdravotné poisťovne, rovnako z nich platia tak štátneho, ako aj neštátneho lekára. Podobne, ak na vzdelávanie vyberá štát, má financovať všetky školy bez ohľadu či sú štátne, alebo neštátne.“

Zmluva hovorí: „Na vyučovanie na katolíckej škole potrebuje každý pedagogický zamestnanec osobitný súhlas kompetentnej cirkevnej vrchnosti.“ Bude tento súhlas potrebovať aj napríklad učiteľ telocviku? Ako príslušný dekan alebo správca farnosti posudzuje týchto učiteľov? Je pravda, že napríklad ak je učiteľka rozvedená, nemôže učiť na katolíckej škole?

„Cirkevná vrchnosť neurčuje svojvoľne kritériá na prijímanie učiteľov, ale drží sa cirkevných predpisov, ktorých cieľom je chrániť identitu katolíckej školy. Ak sa učiteľ rozhodne pracovať v katolíckej škole, má mať takého ducha, aby svojím pôsobením nenarúšal jej identitu. Ak by nebolo možné podľa toho vyberať pre katolícke školy učiteľov, nebola by ani možná existencia týchto škôl.“

Podľa zmluvy predmet náboženstvo a náboženská výchova vyučuje len osoba poverená katolíckou cirkvou, ktorá má tzv. kánonickú misiu. Ako prebieha udeľovanie tejto misie? Dostanú ju hneď pri promócii na celý život?

„Kánonická misia na vyučovanie náboženstva sa neudeľuje pri promócii, ale udeľuje sa až vtedy, keď katechéta mieni nastúpiť na konkrétne pracovné miesto. Kánonickú misiu mu vybavuje miestny farár toho územia, kde sa nachádza škola, u svojho diecézneho biskupa. Spravidla sa udeľuje na neurčito. Pravidlá udeľovania a straty kanonickej misie sú obsiahnuté v kódexe kanonického práva a vnútornom predpise, ktorý vydá diecézny biskup. Do úvahy sa berie vzdelanie, praktizovanie náboženského života a účasť na diecéznych formačných stretnutiach katechétov.“

BARBORA TANCEROVÁ