Ruženka začala školskú dochádzku prakticky až dvanásťročná.
FOTO SME – JÁN KROŠLÁK
Až do svojich dvanástich rokov bola Ružena Siváková analfabetom. Nepočujúce dievčatko spod Tatier dnes chodí do Špeciálnej internátnej školy pre nepočujúcich v Kremnici. Niekoľkokrát ju síce rodičia do školy zapísali, no spravidla do nej chodila vždy iba niekoľko dní. Rodina sa viackrát sťahovala, a tak nezakročili ani úrady. Až v dvanástich rokoch Ruženka skutočne začala chodiť do školy.
„Jej neobyčajný prípad bol pre nás prekvapivý aj napriek tomu, že sa stretávame s rôznymi osudmi,“ hovorí zástupkyňa riaditeľa školy pre nepočujúcich Jana Janošková. Na ich školu prišlo dievča pred dvoma rokmi a veľmi rýchlo sa adaptovalo. Za dva roky stihla vďaka enormnému úsiliu učiteľky Anny Pulišovej dohnať trojročné učivo. Dnes je 15-ročné dievčatko vedomostne na úrovni tretiaka špeciálnej školy. „Pozná už všetky písmená, vie prečítať celé vety, osvojila si aj posunkovú reč. Keď prišla, nevedela z toho vôbec nič. Začínali sme s ňou prakticky od nuly,“ dodáva učiteľka.“ Ruženka ide podľa individuálneho učebného plánu. Ale aj keď dovŕši šestnásť rokov, zďaleka nebude mať splnený potrebný počet rokov školskej dochádzky.
Od momentu, ako rodičia Ruženku do školy priviezli, sa už neozvali. Nenapísali jej jediný list. Akurát z Obecného úradu z Mníška nad Popradom jej posielajú rodinné prídavky.
„Ruženka nemá nariadenú ústavnú výchovu, a tak ju doslova oblieka celá škola. V porovnaní so štátnymi deťmi nedostáva ani vreckové,“ hovorí zástupkyňa riaditeľa. Najťažšie sú pre dievča prázdniny, keď väčšina detí odchádza k rodičom. Ona aj tie tohtoročné strávi s najväčšou pravdepodobnosťou v internáte.
KVETA FAJČÍKOVÁ
