BRATISLAVA – Predkladatelia novely ústavy zhodne hovoria, že jej rozsiahle zmeny neznamenajú snahu založiť druhú Slovenskú republiku.
Poslankyňa HZDS Oľga Keltošová však vníma návrh ústavných zmien ako deštrukciu právneho poriadku tejto republiky a „z toho logicky vyplýva, že zrejme je skrytým úmyslom predkladateľov vznik novej štátnosti podľa ich obrazu“. Keltošová si položila otázku, či sa nezakladá úplne nový právny stav pre riadenie štátu.
„Nepoužíval by som takéto slová, nerobíme to kvôli tomu, aby vznikali nejaké míľniky. Našou ambíciou je budovať demokratický štát,“ povedal jeden z predkladateľov novely, poslanec Peter Kresák. Aj predseda ústavnoprávneho výboru parlamentu Ladislav Orosz z SDĽ tvrdí, že zakladanie druhej republiky rozhodne nebolo úmyslom predkladateľov. Podľa Orosza Slovensko je dnes v inej situácii ako v roku 1993.
Pred voľbami v roku 1998 si politické strany vo volebných programoch stanovili cieľ uskutočniť zmeny v ústave. Ambíciou SDK bolo dokonca prijatie novej ústavy. Kresák k tomu podotkol: „Ja som sa k tomu hlásil, ale ukázalo sa, že v koalícii boli sily, ktoré sa s touto myšlienkou nestotožnili.“
Orosz hovorí o potrebe stavať si reálne ciele a odmieta úvahu, že SDĽ bola proti úplne novej ústave preto, lebo v roku 1992 jej poslanci hlasovali za prijatie Ústavy SR.
Predseda KDH Pavol Hrušovský dodáva: „V tejto chvíli nevidím dostatok vôle schvaľovať novú ústavu a ani to nepovažujem za potrebné.“
Predseda Demokratickej strany Ján Langoš si však myslí, že je potrebné „založiť druhú republiku na Slovensku, ale viažem to na prijatie novej ústavy potvrdenej v referende“. Podľa neho by ústavné základy štátu mal tvoriť dokument, ktorý sa potvrdí vo všeľudovom hlasovaní, aby zmizol prvok, ktorý rozdeľuje spoločnosť. Langoš je presvedčený, že založenie druhej republiky nebude spájané ani so vstupom do EÚ alebo s členstvom v NATO. „Bude to vtedy, keď sa spoločnosť zmieri s tým, že nie sú žiadni vnútorní nepriatelia,“ dodal Langoš.
IGOR STUPŇAN
