Deti v táborovej škôlke sú veselé. Ešte si neuvedomujú, že nikam nepatria a ich budúcnosť je neistá. Najmä keď pochádzajú z Arménska, Bulharska, Ukrajiny či dokonca z Čiech, veľkú šancu dostať na Slovensku azyl a štatút utečenca nemajú.
l, organizácia pre ochranu ľudských práv, poslala európskym lídrom otvorený list, kritizujúci doterajší prístup pätnástky. Obáva sa, že snaha naplniť prísľub o spravodlivej Európe povedie k prijímaniu štandardov, ktoré budú porušovať medzinárodné právo chrániace utečencov. „Náš prístup k utečencom je tak trochu obranný. EÚ má byť zónou bezpečnosti, slobody a stability a bráni sa prívalom ilegálnych migrantov. Amnesty žiada integrovaný prístup k celej problematike vo vzťahu k tretím krajinám,“ hovorí Barbora Černušáková z Amnesty International na Slovensku.
V Európskej únii je približne pol milióna ilegálnych emigrantov a zhruba štyristotisíc žiadateľov o azyl. U nás ich počet vzrástol hlavne po pražskom summite v minulom roku, keď Slovensko zaznamenalo najväčší počet žiadostí o azyl v rámci Visegrádskej štvorky. Nepomer utečencov, ktorí našou krajinou iba prejdú, je vzhľadom k udelenému počtu azylov veľký.
Slovensko bude krajinou na okraji Európskej únie a očakáva sa, že prílev utečencov zvládne na úrovni. Na slovenské utečenecké tábory v Rohovciach, Gabčíkove, Brezovej pod Bradlom, Medveďove, Adamove-Gbeloch, Opatovskej Novej Vsi si však domáci ľudia zvykajú všelijako. V regiónoch s veľkou nezamestnanosťou pripúšťajú, že sa môžu stať zdrojom pracovných príležitostí. V súčasnosti sa uvažuje, či ďalší, v poradí už siedmy utečenecký tábor na Slovensku, bude zriadený v kasárňach v Humennom alebo v sabinovskej väznici. Výsledok bude ukážkou slovenskej vôle k tolerancii a schopnosti krajiny prevziať zodpovednosť vo svete nových okolností.
„Amnesty International vyzvala predstaviteľov členských štátov, aby prijali jednotný prístup na zabezpečenie ochrany pre utečencov a nepresúvali zodpovednosť na slabšie štáty. Slovensko nebolo koloniálnou krajinou, ako napríklad Veľká Británia. Ľudia tu nie sú takí zvyknutí na iné kultúry. V budúcnosti by sa neznalosť mohla stať rizikovým faktorom a príčinou netolerancie našich občanov. Aj preto cez cudzincov žijúcich na Slovensku zviditeľňujeme menej známe kultúry vo svete,“ dodáva Barbora Černušáková. (ea)
