Starosta juhoslovenskej obce Trstice František Juhos na prenos zodpovednosti za sociálne veci nečakal. Zohnal sponzorov a postavil penzión, domov dôchodcov a hospic. „Ak budeme všetko vnímať iba cez peniaze, nič nemá význam. Kto sa postará o starých ľudí? Treba prevziať aj nepríjemné veci, nielen dobré. Kto by ich robil?“
Pred dvomi rokmi zorganizoval nezamestnaných, rozobrali starú škôlku a tehly použili na stavbu autobusovej čakárne a obchodného centra. Potom vznikli dve obecné firmy, ktoré postavili na mieste škôlky novú budovu. Stála 50 miliónov a prispela na ňu obec, slovenská i maďarská vláda.
Zariadenie priviezlo päť kamiónov zo Švédska, obec platila iba cestu, veci za 20 miliónov ju vyšli na 850-tisíc. „Počul som, že do Maďarska niekto vozí zariadenie do nemocníc a škôl, tak som išiel toho človeka hľadať. Bol pôvodom Maďar, do Švédska odišiel v 1956, v 1992 sa vrátil.“ Sponzor zo Škandinávie doviezol polohovateľné postele a stoličky. Niektoré obec rozdala rodinám, ktoré majú doma postihnutých – šesť ich išlo aj do Žiliny, centra tvrdých slovenských národniarov.
Domov dôchodcov a penzión začne prijímať v júli, prihlášky už prišli dokonca z Rakúska. „Netreba čakať veľké zisky, stačí, ak nebude v strate, je to pre ľudí.“ Domov dostal do daru aj sanitku.
V obci sa dnes stavajú domy pre mladé rodiny a starosta pripravuje projekt športového a agroturistického centra, na ktorý chce žiadať peniaze z únie. „Stále sa hovorí o fondoch, že sa peniaze vrátia do Bruselu. Čakáme na podmienky, stále sledujem internet. Hovoria, že nevieme písať projekty – možno by sme vedeli, keby sme dostali informácie.“
Juhos hovorí, že všetko netreba čakať od štátu, obec sa musí starať aj sama. Na štát má ťažké srdce len preto, lebo pomáha veľkým investorom, všetko im odpustí, no ak chce podnik otvoriť obec a zamestnať ľudí, nikto jej nič neodpustí. (haj)
