Ak by štát kúpil 1000 kníh z každého titulu, nebolo by ich vydávanie stratové. FOTO - ARCHÍV
Vydavatelia sa zhodujú s ministerstvom kultúry na tom, že štát by mal podporovať kultúru a v rámci nej literatúru. Niektorí presadzujú dotovanie kníh domácich autorov, iní by podporili aj učebnice, či kvalitnú literatúru ako celok. „Na slovenskom trhu chýbajú knihy o dejinách, memoárová literatúra, science-fiction alebo fantasy, o gay-lesbien literatúre ani nehovorím,“ upozornil Chovanec zo Slovenského spisovateľa. Nikto z oslovených vydavateľov však nespomenul potrebu podpory komerčne úspešnej literatúry. Do takej počítajú napríklad kuchárske knihy, bestsellery či autobiografie filmových hviezd.
Ministerstvo kultúry na podpornom programe práve pracuje. „Chceme do neho zahrnúť podporu tvorby, vydávania, distribúcie aj požičiavania literatúry,“ hovorí Andrej Zmeček, generálny riaditeľ sekcie umenia na ministerstve kultúry. Podľa neho je takýto program nevyhnutný preto, aby sa zastavil nepriaznivý vplyv zvyšovania daní na predajnosť a šírenie kníh a čítanosť.
Jedným zo spôsobov, o ktorom hovoria ministerskí úradníci aj vydavatelia, je nákup istého počtu kníh štátom ihneď po vydaní. Podľa majiteľa vydavateľstva L.C.A. Kolomana Kertesza Bagalu by stačilo, aby štát nakúpil do tisícky kníh, aby sa titul stal „nestratový“. Knihy by sa mohli rozdeliť medzi knižnice, ktorým by sa zároveň vyriešil problém nedostatku peňazí na nákup nových titulov. „Toto je jedna z možností,“ povedal Zmeček. O tom, akú formu podpory nakoniec ministerstvo vyberie, sa rozhodne po rokovaniach s vydavateľmi a autormi, ale aj s ministerstvom financií. To sa podpore literatúry nebráni, nechce však, aby sa uskutočňovala prostredníctvom daní. „Dôležitým zámerom koncepcie daňovej reformy je prisúdiť daniam len rozpočtovú úlohu. Dane by nemali riešiť otázky sociálnej, hospodárskej alebo inej politiky,“ povedal hovorca ministerstva financií Peter Papanek. „Samozrejme, sme otvorení diskusii o riešení problémov s podporou literatúry,“ dodal. (jj)
