To je prípad Jany z Ružomberka, ktorá tri roky pracovala a platila všetky odvody. Keď však ako externá študentka prišla o prácu, úrad práce ju odmietol zaevidovať a namiesto podpory dostala polovičnú sociálnu dávku 1450 korún.
„Úrady hodnotia externistu ako študenta, hoci zdravotné poistenie si musí platiť sám, nemá nárok na sociálny príspevok, na zľavnené cestovné ani na študentskú pôžičku,“ hovorí Jana. „Odporučia mu prerušiť či ukončiť štúdium.“ Zaradili ju do skupiny dlhodobo nezamestnaných, ktorí odmietajú pracovné ponuky.
Sťažovala sa na ministerstve práce. Dokázali jej iba poradiť ako „obísť“ zákon a dosiahnuť preradenie medzi poberateľov vyššej dávky - 2900 korún.
Ministerstvo práce tvrdí, že externý študent, ktorý je práve bez práce, má byť evidovaný ako nezamestnaný. „Podľa zákona o prídavku na dieťa sa za sústavnú prípravu dieťaťa na povolanie považuje štúdium na vysokej škole - okrem externého štúdia,“ hovorí Peter Plavčan z ministerstva školstva.
Úrady práce si vykladajú paragrafy po svojom, lebo vychádzajú zo zmätočných zákonov ministerstva práce. V nich sú totiž dve definície externistov. Podľa zákona o prídavkoch externisti nepatria medzi tých, čo sa sústavne pripravujú na povolanie a ich rodičia na nich teda nedostanú prídavky.
V zákone o zamestnanosti zase ministerstvo tvrdí, že externisti patria do skupiny tých, čo detské prídavky majú poberať. Slová „okrem externistov“ totiž zaradilo do nesprávneho paragrafu. (haj)
