Wladyslaw Szpilman. FOTO - ITA
Hlavný hrdina Polanského filmu skutočne existoval a jeho príbeh opisovaný na plátne je autentický. Pianista je založený na knihe klaviristu Wladyslawa Szpilmana, ktorú napísal tesne po vojne. Vyšla v poľštine pod názvom Smrť mesta a popisuje strastiplný život mladého hudobníka židovského pôvodu v čase, keď hitlerovskí vojaci okupovali jeho rodnú Varšavu.
Wladyslaw Szpilman sa narodil v roku 1911. Na Chopinovej hudobnej škole absolvoval hru na klavír u dvoch učiteľov, ktorí boli osobnými žiakmi Franza Liszta. V rokoch 1931-1933 bol na študijnom pobyte v Berlíne u svetoznámeho beethovenovského interpreta Artura Schnabela. Po návrate začal mladý virtuóz spolupracovať s poľským rozhlasom.
Úvodná scéna filmu, keď hrá v priamom prenose Chopinovo nokturno cis mol a nemecké lietadlá začínajú bombardovať Varšavu, je historicky presná. Budova rozhlasu bola zničená 23. septembra 1939 a tóny Szpilmanovho klavíra boli posledné zvuky, ktoré mohli poslucháči počuť. Verné sú aj ostatné scény vrátane hrania pre nemeckého dôstojníka, ktorý mu zachráni život.
Práve tento fakt a ukážky Poliakov ako kolaborantov (keď ukrývajúceho sa mladíka zbadá suseda, začne kričať „Chyťte žida!“) boli dôvodom, prečo dal povojnový komunistický režim Szpilmanove pamäti na index. Zápisky objavil jeho syn Andrzej a ponúkol ich vydavateľstvu Econ Verlag. To k nim pridalo úryvky z denníka dôstojníka Wilma Hosenfelda a v roku 1998 sa kniha dostala na pulty kníhkupectiev.
V krátkom čase nasledovali anglické preklady a zrodil sa bestseller, ktorý zabodoval v mnohých prestížnych anketách o knihu roka. Paralelne sa objavila aj séria CD, vrátane nahrávky „osudového“ Chopinovho nokturna. Mimochodom, rovnakou skladbou a s rovnakým interpretom po vojne symbolicky obnovil Poľský rozhlas vysielanie.
Pianistova profesionálna dráha súvisí so založením renomovaného Varšavského klavírneho kvinteta, s ktorým obišiel celý svet a jeho skladateľských ambícií. Tesne po vpáde nacistov dokončil Concertino pre klavír a orchester (film sa končí ukážkou z neho), po oslobodení sa venoval najmä komponovaniu piesní, z ktorých mnohé zľudoveli. Málokto vie, že práve on stál pri zrode známeho festivalu populárnej hudby v Sopote. Autobiografického filmu sa však Wladyslaw Szpilman nedožil. Zomrel 6. júla 2000.
